Gizela Gáfriková

20. 10. 1945
Banská Bystrica
—  6. 3. 2014
Žáner:
editorská činnosť, poézia, prekladateľská činnosť, literárna veda
Rodné meno:
Slavkovská

Životopis autora

Gizela GÁFRIKOVÁ (manžel → Michal Gáfrik) študovala na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Banskej Bystrici, kde r. 1964 maturovala, 1964 – 69 históriu a slovenčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. R. 1969 nastúpila ako interná ašpirantka do Ústavu slov. literatúry SAV v Bratislave, kde  pracovala ako vedecká pracovníčka na Oddelení dejín staršej slov. literatúry. Sústreďovala sa na výskum literatúry 17. – 18. stor., ktorú sledovala v širšom dobovom jazykovom a kultúrnohistorickom kontexte. Osobitnú pozornosť venovala tvorbe H. Gavloviča (viaceré štúdie, kritické vydanie Valaskej školy mravúv stodoly s literárnohistorickým a textovokritickým komentárom, 1989), žánrovým otázkam barokovej prózy (S. Hruškovic, T. Masník, J. Milochovský, P. Bajan), výskumu textových prameňov duchovnej piesne (o. i. Dlabačov kancionál) a i. Edične pripravila komentovanú antológiu slov. barokovej poézie Ja miluji, nesmím povídati… (1977), výber z Gavlovičovho diela Naučenia o dobrých mravoch (1987), O dobrých mravoch (2004), zborník Literárne dielo Hugolína Gavloviča (2004), zborník o predhistórii literárneho výskumu na Slovensku Pannonia docta (2003), knihu štúdií o slov. literatúre 17. – 18. stor. Zabúdané súvislosti (2006) a súbor štúdií Posledné veci človeka. Štúdie k dejinám slovenskej duchovnej kultúry 17. – 18. storočia (2010). Od stredoškolských štúdií publikovala verše v Mladej tvorbe, neskôr aj v Slov. pohľadoch. R. 1974 vydala cenzúrou oklieštenú básnicku zbierku Potichu. V jazykovej spolupráci s filológmi prebásnila z francúzštiny veršované pasáže dielka Aucassin a Nicoletta, Corneillovu drámu Horácius, z latinčiny Eclogu J. B. Magina. Z poľštiny preložila výber z básnického diela M. Pawlikowskej-Jasnorzewskej.