Juraj Andričík photo 1

Juraj Andričík

28. 4. 1937
Bežovce
—  29. 1. 2017
Košice

Napísali o autorovi

Spomínam si na vstup Juraja Andričíka do pôvodnej poézie a do literárneho prekladu začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Z básní jeho prvotiny Vstupovanie na zem (1970) a z prekladov próz súčasného ukrajinského autora Jevhena Hucalu Súmrak (1974) na mňa dýchla zvláštna zriedkavá čistota. Jeho druhá básnická zbierka Neznelé spoluhlásky (1973) vyšla vo Východoslovenskom vydavateľstve v Košiciach v mojej redakcii. Stál som pri zrode edície slovanských literatúr v tomto vydavateľstve Lipa a potom v jej blízkosti, lebo jej redaktorkou sa stala moja žena Marta. Juraj Andričík bol jej kmeňovým spolupracovníkom.
 
 
Ako prekladateľ podstatne prispel k nášmu poznaniu ukrajinskej a bieloruskej prózy i poézie. Osobitne zarezonoval jeho preklad próz ukrajinského autora Vasyľa Stefanyka Chýr s pozoruhodným doslovom Stanislava Rakúsa (1976) a preklad diela Mychajla Kociubynského Tiene zabudnutých predkov (1981). Jazykovo flexibilný Andričík sa púšťal do prekladov z viacerých slovanských literatúr. Výrazným obohatením našich prekladov z poľskej literatúry je jeho preklad výberu z poézie K. K. Baczyńského Biela mágia (1978), Bolesława Leśmiana Lúka (2000) a Juliusza Słowackého Beniowski a iné básne (2011). S Baczyńským, ktorý vyšiel vo Východoslovenskom vydavateľstve, bol po vytlačení výberu pri jeho schvaľovaní do distribúcie v Bratislave ideologický problém – knihu zachránilo to, že redaktorka v posudku vyžiadanom ústredím mohla uviesť aktuálne kladné vyjadrenie sovietskeho teoretika. Preklad Słowackého je vzhľadom na hladké zvládnutie veršovo-stroficky náročného rozsiahleho textu jedným z Andričíkových prekladových vrcholov. Autorova prekladová tvorba je kvantitatívne a kvalitatívne bohatá. V rokoch 1976 – 1983 som bol redaktorom Literárno-dramatickej redakcie Československého rozhlasu v Košiciach.
 
Ján Zambor (2017)