Triezvenie obsahuje pätnásť poviedok, ktorých spoločným momentom sú životné zlyhania, presnejšie čierny humor pri opise týchto zlyhaní. Pri čítaní sa toľko nasmejete, až vám budú slzy tiecť. V týchto poviedkach je naozaj všetko svojou nezmyselnosťou zároveň smiešne a smutné – rozhovory manželov, vzťahy detí a rodičov, činnosti v zamestnaní. No najnezmyselnejšia a najsmiešnejšia je predsa len smrť. Oplatí sa po tejto knižke siahnuť, už aj kvôli tomu, aby ste videli, kam až Šebesta hranice morbídnej zábavy dokáže posunúť.
Pavol Rankov
Nejde len o individuálne rozpoloženie, je v tom aj pečať doby. Vždy ide o „stretnutie“ individuálneho osudu s dobovým kontextom. Takže, humor (väčšinou čierny), irónia a absurdita v Šebestovej zbierke Triezvenie nás naozaj dobre pobavia, ale tým sa jej význam nevyčerpáva. I pri tom intelektuálne vyostrenom humore interpretuje tu autor čosi vážne, čo determinuje svet našej súčasnosti. A to je plus.
Vladimír Petrík
Jednotiacou líniou Šebestových rozprávaní v súbore próz Triezvenie je čierny humor a irónia. Za manifest v tomto zmysle môžeme prijať pár riadkov nazvaných Horoskop, ktoré ma zvlášť povzbudili. Vytrhnuté z kontextu: „Ako červovi, ktorý sa živí mŕtvolami, sa vám bude dariť oveľa lepšie. Oveľa lepšie“ (s. 21). Je zrejmé, že práve iróniou a sarkazmom sa dá najpresvedčivejšie zachytiť bizarnosť posledných rokov. Takmer všetci hrdinovia próz konajú a myslia na základe spoločenskej plochy, ktorá ich v plnej miere determinuje. Neistota z budúcnosti, nedôvera v inštitúcie a nestabilita vzťahov. Napriek tomu, alebo práve preto, si však muži a ženy v týchto textoch autenticky uvedomujú seba. Vidno tu pochopenie súvislostí a formálnu hravosť. A to v dnešnej literatúre rozhodne nie je málo.
Ivica Ruttkayová
Šebesta vytvoril predovšetkým čistý, pravidelným rytmom pulzujúci príbeh, v ktorom je veľa humoru a nápadne priveľa zadieravej irónie. Pritom autorovi ide zjavne o čo najplastickejšie zachytenie existenciálneho pechorenia strednej spoločenskej vrstvy v zložitých transformačných časoch, udržiavajúcej si za každú cenu svoj spoločenský štandard a pritom sa príliš často prepadávajúcej do čiernych dier vlastnej existencie. Ani pes, ktorý sa v knihe smeje, nie je len vytúženým objektom osamelého adolescenta, je akýmsi tvorcom filozofie príbehu záchrany rodiny, akého by si do príbehu nevpustila nijaká postmoderne sa tváriaca literárna štylizácia. Ak sa v Šebestovej knižke smeje, znamená to, že s týmto deravým a bezohľadne dopredu sa derúcim svetom sa dá niečo robiť, treba len stvoriť tých správnych hrdinov.
Alexander Halvoník
Juraj Šebesta napísal veľmi súčasnú a realistickú knihu a ja verím, že v osudoch tak ľudsky a plasticky príťažlivo vykreslených hrdinov si nájdu útržky svojich príbehov mnohí z nás. Knižka Keď sa pes smeje má perspektívu osloviť i mladých, veď hovorí ich jazykom, aj o ich problémoch. Odkrývanie citového života v trojgeneračnej rodine určite nie je ľahkou úlohou, no autor tento problém zvládol s hravým nadhľadom a všadeprítomným humorom, ktorý odľahčuje a vyvažuje aj tie najtragickejšie okamihy príbehu.
Andrijan Turan
Šebesta si zvolil jazyk, ktorý zodpovedá danému prostrediu. Jeho mládež často hovorí slangom, rodičia v špeciálne vyčlenených dialógoch zasa mestským dialektom, prastarí rodičia, z jednej vetvy pôvodom Moravania, sa zasa vyjadrujú miešanou češtinou. Táto jazyková zmes, nepresahujúca mieru únosnosti, dodáva románu zvláštny kolorit. Treba zdôrazniť, že hoci autor mal dosť príležitostí, takmer nikde nesiahol po vulgarizmoch, čím sa román i po tejto stránke líši od próz s tínedžerskou témou.
Jozef Bžoch
Možno dokonca povedať, že čitatelia už dávno nemali možnosť stretnúť sa s knihou pre mládež, v ktorej by sa takým komplexným a autentickým spôsobom monitoroval proces dospievania v súčasnosti a ktorá by záberom životnej problematiky a hĺbkou ponoru do nej tak úspešne plnila ambíciu osloviť nielen dospievajúcich, ale aj dospelých čitateľov.
Zuzana Stanislavová
Juraj Šebesta je dobrým pozorovateľom a zo všedných drám obyčajných ľudí vytvoril čítavý, vtipný a hlboký príbeh. Úspešne sa vyhol lacným klišé a efektným literárnym konštrukciám. Šebesta dokáže majstrovsky zachytiť až poeticky trápne momenty každodenného rodinného a osobného života – rannú hádku o kúpeľňu, bedákanie nad účtami či takmer katastrofálnu príhodu s hnačkou v zamknutom záchode v kine. Pes všetko vidí, všeličo o ľudských úletoch vie, ale našťastie sa len smeje a nič neprezradí. Kniha Juraja Šebestu sa na rozdiel od väčšiny slovenskej literárnej produkcie tvári omnoho skromnejšie, než by si mohla dovoliť. Ľahko a vtipne hovorí o vážnych veciach – prvých chaotických vzťahoch, kríze stredného veku, rozpade manželstva a zomieraní blízkych. Bonusom sú výborné dialógy a svieži hovorový jazyk.
Dado Nagy
