Hrdinovia Horváthových poviedok jednoducho žijú ako morské príšery v temných hĺbkach spoločenského oceánu a v celej duchovnej sfére sa živia iba tým, čo na nich spadne odkiaľsi zhora, bez ohľadu na to, či už je onou hornou vrstvou, na ktorú sú nepriamo odkázaní, prostredie bulvárnych časopisov, televíznych reality šou, alebo či ňou je skorumpované politické prostredie veľkého či okresného formátu.
Oliver Bakoš
S Horváthovou prozaickou vervou priam vtrhlo do slovenskej prózy niečo nesmierne moderné, čo už ani nepolemizuje s postmodernistickými výdobytkami posledného desaťročia, ale rovno na ich pozostatkoch stavia textualitu, ktorá literatúru vytrháva z bezradnej skepsy a vracia myšlienkam ich priebojnosť.
Alexander Halvoník
Autor Karol D. Horváth nepracuje v rukavičkách. Skúma fungovanie a zloženie telesných tekutín a ich vplyv na správanie sa živého organizmu s rovnakou zaujatosťou, ako to robieva vo svojich najlepších chvíľach jeho obľúbený (pes) Monťák. Pravdaže, Karolova metóda je iná. Hovorí priamo, pomenúva presne. Svoje príbehy loví a následne prežíva s potešením pravého rozprávača. Najväčšou radosťou mu je vydať svedectvo. A poslucháči v jeho rajóne sa tomu rozhodne tešia. Nuž, predsa len – pán je pán, pes je pes.
Silvester Lavrík
