Karol ROSENBAUM v r. 1933 – 40 študoval na gymnáziu v Trenčíne, 1940 – 44 slovenčinu a germanistiku na Filozofickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave. Po štúdiách pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Trenčíne a v Martine, kde bol r. 1947 – 51 referentom Literárnohistorického odboru Matice slov., 1951 – 60 bol pracovníkom Ústavu slov. literatúry SAVU, resp. SAV v Bratislave, do 1957 jeho riaditeľom, 1960 – 61 tajomníkom Zväzu čs. spisovateľov v Prahe, 1963 – 64 prvým tajomníkom Zväzu slov. spisovateľov, pričom stále zostával vedeckým pracovníkom Ústavu slov. literatúry SAV, 1973 – 89 riaditeľ Literárnovedného ústavu SAV a vedúci redaktor časopisu Slov. literatúra, 1951 – 56 externe prednášal dejiny slov. literatúry na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity a na Vysokej škole ruského jazyka a literatúry v Prahe. Jeden z hlavných predstaviteľov slov. marxistickej literárnej vedy na Slovensku v období r. 1948 – 89; venoval sa problematike romantizmu a klasicizmu, literatúre medzivojnového obdobia, najmä osobnosti L. Novomeského a tvorbe davistov, vzťahom slov. a českej literatúry a literatúram národnostných menšín. Diela: Vzťah slovenského literárneho romantizmu k nemeckému klasicizmu (1946 – 48), Literárne náhľady Jána Kollára v rozpravách o vzájomnosti slovanskej (1948); personálne monografie: Michal Miloslav Hodža (1948), Ján Kollar (1952), P. J. Šafárik (1961); literárnovedné monografie: Prístup k hodnoteniu klasického dedičstva slovenskej literatúry (1955), Ján Kollár, pevec lásky k národu (1956), syntetická práca Poézia národného obrodenia (1970), monografie Podobizeň Ivana Horvátha (1967), Československý literárny kontext (1980), Vzťahy slovenskej a českej literatúry 19. a 20. storočia: Koncepcia riešenia (1989) a iné. Z rozsiahlej literárnokritickej a publicistickej tvorby knižne publikoval výbery Priestorom literatúry (1970), Pamäť literatúry (1978), Ukrajinská literatúra v ČSSR (1981), Maďarská literatúra v ČSSR (1983), Na váhach času (1985), Literárne reflexy (1986, so S. Šmatlákom) a iné. Spoluautor akademických syntéz Dejiny slovenskej literatúry 2, 4, 5 (1960, 1984, 1987), vedúci autorského kolektívu a zostavovateľ Encyklopédie slovenských spisovateľov 1 – 2 (1984). Na vydanie pripravil Kollárovu rozpravu O literárnej vzájomnosti (1954), zborník Tajovský v kritike a spomienkach (1956), 5-zv. výber z Novomeského kritickej a publicistickej tvorby (1969 – 72), ako aj súborné vydanie jeho básní (1971), 5 zv. vybraných spisov A. Matušku (1972 – 78), 3 zv. vybraných spisov P. Horova (1972 – 78), zborníky k životným jubileám D. Okáliho, J. Martáka, L. Novomeského, J. Poničana, A. Plávku a i. V roku 2000 vydal monografiu Karol Štúr.
