Počas stredoškolských a vysokoškolských štúdií publikoval básne v časopisoch (napr. Mladá tvorba), zborníkoch (napr. Rotácia) a v rozhlase. Knižne debutoval zbierkou sociálne ladených noviel Kroky času (1979). Vo svojom prvom románe Arzén (1984) čerpal z rodného kraja a zobrazil devastujúci vplyv tepelnej elektrárne na životné prostredie, ako aj bezohľadný vzťah priemyselnej lobby k zdraviu obyvateľstva poškodzovanému arzénovými a sírnymi exhalátmi elektrárne. V románe Slnovrat (1978), situovanom do prostredia biochemického výskumného ústavu, približuje zdroje, prejavy a prekážky ľudskej tvorivosti. V románe Blíženci (1990) vnáša do literatúry nové technické témy – život astronómov a banských záchranárov. Príbeh románovej novely Uzly (1990) sa odohráva v pracovnom a rodinnom prostredí stavbárov.
