Ladislav ŠIMON, sestra → Brigita Šimonová. R. 1952 – 55 študoval na Jedenásťročnej strednej škole v Banskej Bystrici, 1955 – 59 slovenčinu a nemčinu na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. R. 1959 – 63 riaditeľ na Strednej škole pre spoločné stravovanie v Brezne, od 1968 doteraz vysokoškolský učiteľ na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove (teraz Prešovská univerzita). Časopisecky začal publikovať ako vysokoškolák v Mladej tvorbe, knižne debutoval zbierkou Dýchanie (1965). Ďalšie básnické zbierky: S kvapkou dúhy (1981), Za čo môžeme (1984), Poznámky z cesty, Divadlo jedného herca. Sto básní (obe 1998). Básne i krátke prózy z posledného tvorivého obdobia obsahuje knižka Taľafatky PL + S (2003). Venuje sa prekladaniu básnických, prozaických a literárnoteoretických textov z nemčiny (J. W. Goethe, R. M. Rilke, H. Ch. Morgenstern, B. Brecht, F. Dürrenmatt, H. Hesse, B. Schlink, F. Unger, A. Zweig a i.) a poľštiny, problematike expresionizmu v nemeckej literatúre, recepcii nemeckej literatúry na Slovensku a teórii prekladu. Napísal základné germanistické teoretické práce Zwischen zwei Kulturen a Nemecká literatúra a stredoeurópsky kultúrny priestor (obe 2000). Zo slov. literárnej historie ho zaujala tvorba G. K. Zechentera-Laskomerského, F. Švantnera a L. Novomeského. Ako spolueditor sa zúčastnil na príprave dvoch almanachov autorov Stredoslov. kraja Silueta (1967, 1968) a regionálnej monografie Brezno sedemstoročné (1965), v ktorej napísal kapitolu o ochotníckom divadle. Spolu s E. Lazarom vydal germanistický literárnovedný zborník Studia litteraria (1973). Je aj autorom rozhlasových hier Pred odchodom autobusu (1983), Učitelia (1984), rozhlasových poviedok Nepomukove Vianoce (1982), Futbalová história (1983) a televízneho scenára o Františkovi Švantnerovi. V spolupráci s hudobným skladateľom V. Wickom napísal desiatky textov populárnych piesní, písal aj texty piesní pre detský spevácky zbor Prešovčatá.
