Milan Lechan študoval po maturite na gymnáziu v Humennom (1960) v roku 1960 – 1965 na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. V rokoch 1967 – 1995 pracoval ako redaktor Vydavateľstva Osveta v Martine, od 1996 pôsobí v Knižnom centre v Žiline. Debutoval zbierkou aforizmov Je to láska? (1970), ktorá bola samostatným zv. širšie koncipovaného zborníka Stretnutie IV. Ďalšia kniha Smiem prosiť? (1978) je mozaikou krátkych próz, veršovaných textov, aforizmov, sentencií a alúzií. Autor básnických zbierok Žena, ulica, dlaň, kosť (1982), Mesto, srdce, vysvedčenie, dievča (2003). Pre deti napísal knihu žiackych vtipných výrokov a aforizmov, básničiek a rečňovaniek Učebnica na prestávku (1988). Zostavil a autorsky prispel do humoristických kníh Satirohumorikon (1989), Pop diár (1990), Pelé-melé-chan (1991). Ďalšie zbierky: Milan Lechan a iné básne (1994), Láskovanie s /h/láskou (1998), Žiacka knižka Milana Lechana (2001) a Vírusy smiechu (2002). Vyber z tvorby vydal pod názvom Slovo robí muža (2005). Spolupracuje prakticky so všetkými humoristicko-satirickými časopismi, redakciou zábavy v Slov. rozhlase, je autorom množstva humoristických pásiem a pravidelných rubrík.
