Milan Rúfus patril tvorbou k najvýraznejším básnickým zjavom. Už jeho prvá básnická zbierka – Až dozrieme – znamenala prelom v slovenskej poézii od deklaratívnosti a schématického apriorizmu k obsahovej a tvorivej inovácii. Predstavil sa ako básnik s autonómnym pohľadom na životné a morálne hodnoty ľudského konania, na lásku, pravdu, krásu, utrpenie i tragiku človeka i sveta druhej polovice 20. storočia. Veľmi vnímavo a citlivo hľadal zmysel a podstatu ľudského života. Filozofický potenciál umocňuje jasná štylizácia, dokonalý tvar, presná a prekvapivá metafora s bohatým podtextom, ktoré iritujú hĺbkou videnia do tragicky zauzlených životných pocitov ľudí v dnešnej civilizácii. Vyspieval ambivalentnosť doby, sveta, človeka a ich mnohoraké súvislosti prejavujúce sa v udalostiach, správaní a konaní, pri vnímaní a osvojovaní, ambivalentnosť vnútorného sveta človeka. Hlboko načrel do jeho starostí, bolestí, neistôt, radosti, šťastia i vzdoru. Je to poézia vysokých ideových, morálnych a estetických hodnôt zakotvená v mnohorozmernom priestore ľudského sveta.
V básnických zbierkach Ľudia a hory, Kolíska, Hora sa inšpiroval fotografiami liptovskej krajiny a Vysokých Tatier M. Martinčeka. Inšpiráciou zbierok Kolíska spieva deťom a Hudba tvarov mu bolo výtvarné dielo Ľ. Fullu. Vyšli s jeho ilustráciami. Verše básnickej zbierky Hľadanie obrazu sú pre zmenu inšpirované výtvarným dielom M. Bazovského. Osobitné pole plné bohatej a prekrásnej úrody predstavujú jeho knihy veršov pre deti. Majstrovsky utváral veľmi citlivý detský svet naplnený láskou, čistotou vzťahov, vnímania vecí, javov a činov, spravodlivosti a pravdy, morálnych hodnôt, ale aj detského poznávania a objavovanie sveta neprajnosti, zlá a utrpenia. Vo svojej poézii pre deti vychádzal inšpiračne aj zo slovenských národných rozprávok.
Viktor Timura
