„Na začiatku vyše dvadsaťročnej cesty dramatika Petra Kováčika stála próza. V kontexte slovenskej literatúry to nie je jav celkom nezvyčajný. Aj z tohto pohľadu sa v spojitosti s Krčmou pod zeleným stromom vynára viacero súvislostí, ktoré osvetľujú taký veľký úspech tejto hry. (...) Peter Kováčik je však predovšetkým epik so širšou škálou lyrický odtieňov (...) Jeho prozaická i dramatická tvorba odhaľuje, že v Kováčikovi zanechali výraznú stopu spomienky na detstvo, ktoré poznačili nielen pocitový okruh jeho vnímania skutočnosti a hodnotenia udalostí a konania ľudí, alebo ovplyvnili aj jeho názory na prebiehajúci život okolo neho. To všetko sa premietlo do potreby prejaviť sa ako rozprávač."
Dagmar Podmaková
„Kováčikov výpovedný fortieľ je založený na tom, že v strete ľudskosti a beštiálnosti, ktorý bezprostredne zasiahne dieťa, jeho myslenie, pocitový svet, médium zostáva neustále dieťaťom. Tým výpoveď o zle, násilí, brutálnosti a smrti, ktorá vstúpila do života dieťaťa, nadobudla ešte alarmujúcejší rozmer.“
Ondrej Sliacky
