Najprepracovanejším nástrojom Staríčkovej poetiky sú slovná hra, formálne vybrúsený tvar a výdatná lektúra modernej poézie od Válka cez konkretistov, osamelých bežcov až k barbarom. Zaujímavé sú i dotyky s poéziou písanou ženami. Autor oživuje sonet, prináša do slovenskej poézie aktualizáciu starej kórejskej básnickej formy sidžo, obratne narába s rýmom, priam sa vyžíva v rozptyľovaní zmyslu a vytváraní odľahlých vertikálnych metafor. (...) Hlavným gestom básnika je – pre mladých básnikov taký typický – vzdor. Nie je to však vzdor prekračujúci hranice poézie, provokujúci jej paradigmy, je to vzdorovanie zmyslu či ozmyselňovaniu. Márne by sme sa zamýšľali nad hlbším zmyslom jednotlivých básní, márne by sme skladali motív chodca, kroku, pohybu do zložitého symbolu. Kroky sú u Staríčka len zvuky, rytmus. Pohyb tohto chodca je nezacielený a ak, tak zacielený na samotné chodenie bez akéhokoľvek presahu, je nevykročením či chodením v kruhu, jazdou v protismere.
Ivana Hostová
Peter Staríček je vychutnávač slov. Vždy sa usiluje nájsť v slove či v slovnom spojení nejakú novú možnosť... Nazve zbierku Chodec, a tak naznačuje, že sa nerúti do cieľovej pásky s osamelými bežcami. Tvrdí, že pre neho je cieľovou páskou prvý krok.
Ľubomír Feldek
Svet a jeho modifikácie podľa básnika Staríčka – či už v tieni alebo svetle – sú v mnohých chutiach a farbách roztrúsené, ale nie postrácané (!), i vo veršoch, ktoré básnika „usvedčujú“ z toho, že (našťastie) nehrá s nikým falošnú hru, je pripravený na to, čo príde, a hádam väčšmi i na to, čo azda ani nepríde, no čo v agnostickej grimase čupí v každom našom človečom kroku.
Marián Grupač
Variácie na protiklady i fragmentarizácia básnického prejavu v krátkom prozaickom celku zasa vytvárajú osobitý situačný priestor na tvarové i tematické posúvanie hraníc medzi časopriestorovou konkrétnosťou a krokmi chodca smerujúceho do neurčitého bodu, kde ostáva všetko otvorené.
Peter Cabadaj
Navonok útla zbieročka, ale s hlbokým myšlienkovým posolstvom. Majster umeleckej skratky, nekonvenčných obrazov a prekvapujúcich metafor. (...) V čase rýchleho napredovania techniky je takýto púčik dôkazom, že pocity, schopnosť vnímať vlastné poryvy duše, intelekt, láska k umeniu nevymizli, že mladí ľudia nie sú úplne otupení civilizmom a všetkým moderným, čo dnešná doba prináša.
Anna Šimová
