Slovensko v lete sa vôbec nepodobá doterajšiemu Lavríkovmu štýlu písania. Predtým šarm a elegancia banálnych románov – tu zápach vtieravosti s pochybným rytmom vety. Bodavá irónia a nadhľad Lavríkových fejtónov a glos – tu bezzubá „sranda“ ako v čakárni doktorky Quinnovej. Dokonca aj lyrizovaná zasnenosť Loly, ku ktorej by mohol mať vlastenecký pátos nejakým spôsobom blízko, pôsobí oproti Slovensku v lete cudzo. Ako od iného spisovateľa.
Ondrej Gajdoš
Stretnutie sveta reality a fantázie, ktorý je výraznou tematickou líniou v súčasnej slovenskej próze, využíva aj Silvester Lavrík. V zbierke poviedok Allegro barbaro (2002) sa snaží o nabúranie realistického pohľadu priamo v kontexte realistickej poetiky, a to jej prepojením s nonsensom a absurditou. Epizódam zo všedného života dáva Lavrík fantazijný rozmer tým, že do východiskového sveta reality zapája nejaký úplne nezmyselný alebo iracionálny prvok. Narúša proporcie, pričom absurdný moment má vo vystupňovanej podobe upozorniť na stav citového neuspokojenia a osamelosti.
Pavel Matejovič
Už som ho videl robiť všeličo. Kresliť, maľovať, modelovať, rúbať drevo, murovať, kosiť, kŕmiť, hrať, spievať, režírovať, biť sa, ženiť sa, plávať, behať… Naozaj všeličo. Všetko, pri čom som mal možnosť byť spolu s ním, malo niečo spoločné – robil to na pohľad ľahko a graciózne, ale v skutočnosti s veľkým vnútorným zaujatím a energickým vkladom. Akoby to, čo práve robí, malo vydržať naveky. No a presne tak aj píše.
Karol Horváth
