Profesor Tibor Žilka sa narodil 29. januára 1939 v Plášťovciach. Základnú a strednú školu navštevoval v Šahách. Vyrastal v národnostne zmiešanom prostredí, čo malo výrazný vplyv aj na jeho ďalšiu odbornú i občiansku orientáciu. V rokoch 1957 – 1962 študoval slovenčinu a maďarčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Jeden semester v rámci štúdia absolvoval na Karlovej univerzite v Prahe (1961), kde navštevoval prednášky z teórie literatúry jedného z popredných českých štrukturalistov a estetikov, spoluzakladateľa Pražského lingvistického krúžku Jana Mukařovského. Od roku 1961 začal Tibor Žilka pôsobiť ako asistent na Pedagogickom inštitúte v Nitre (v roku 1964 transformovanom na Pedagogickú fakultu). Tu patril k zakladateľom a k prvým členom literárnovedného pracoviska, známeho pod názvom Kabinet literárnej komunikácie. V období 1969 – 1976 pôsobil na tomto pracovisku (dnes nazývanom Ústav literárnej a umeleckej komunikácie) ako vedecko-výskumný pracovník. Od roku 1976 začal prednášať štylistiku na Katedre slovenského jazyka a literatúry. Titul PhDr. získal v roku 1968, titul CSc. v roku 1972, docentom sa stal v roku 1984 a po inaugurácii (1993) je od roku 1994 univerzitným profesorom pre odbor teória a dejiny slovenskej literatúry. Zároveň získal titul univerzitného profesora aj na Katolíckej univerzite Pétera Pázmánya v Budapešti (2001) a obhájil aj titul doktora vied (DrSc.) na Masarykovej univerzite v Brne (2000). Na bývalej Vysokej škole pedagogickej v Nitre (dnes Univerzita Konštantína Filozofa) zastával funkciu prodekana (1991 – 1993), neskoršie riaditeľa Ústavu pre výskum vzdelávania a kultúr národností (1996 – 1997). Od roku 1993 pôsobil ako hosťujúci profesor slovakistiky na Katolíckej univerzite Pétera Pázmánya v Budapešti a v Pilíšskej Čabe, kde bol do roku 2009 vedúcim Ústavu slavistiky a strednej Európy a Katedry slovakistiky. V septembri 2009 sa stal vedúcim Katedry areálových kultúr (neskôr premenovanej na Ústav stredoeurópskych jazykov a kultúr) na Fakulte stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre, kde pôsobil až do roku 2020.
Tibor Žilka prednášal na viacerých univerzitách a vedeckých inštitúciách v zahraničí (Berlín, Kolín, Budapešť, Debrecín, Katovice, Varšava, Tallin, Lipeck, Wroclaw, Novi Sad, Praha, Brno, Olomouc, Opava, Ostrava, Szeged, Viedeň, Graz, Poznań, Bautzen, Lyon, Paríž, Madrid, Ochrid). Prednáškové pobyty absolvoval na Univerzite v Novom Sade v Juhoslávii, na Bernskej univerzite vo Švajčiarsku, na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne, na Masarykovej univerzite v Brne. Jeho štúdie a eseje boli uverejnené vo viacerých európskych štátoch – v bývalej Juhoslávii, Poľsku, Holandsku, Nemecku, Estónsku, Ukrajine, Taliansku, USA, Rakúsku, Fínsku a predovšetkým v Českej republike a Maďarsku. Je členom Exekutívneho komitétu medzinárodnej organizácie IASS-AIS (International Association for Semiotic Studies - Association Internationale de Sémiotique), čestným členom Maďarskej semiotickej spoločnosti a do roku 2012 bol predsedom Komisie pre slovanskú poetiku pri Medzinárodnom komitéte slavistov. Zároveň je tiež členom Klubu nezávislých spisovateľov, Slovenskej literárnovednej spoločnosti a Spolku priateľov MUDr. Pavla Straussa. Záujem o dielo Pavla Straussa bol u Tibora Žilku ovplyvnený aj dlhoročným priateľstvom s týmto významným spisovateľom, esejistom a básnikom katolíckej moderny. Podobne úzky vzťah mal Žilka so spisovateľom Ladislavom Ballekom, ktorého tvorbe tiež venoval niekoľko štúdií.
