Vladimír OLERÍNY v r. 1940 maturoval na gymnáziu, 1940 – 45 študoval na Právnickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave. Od r. 1945 pracoval na čs. Ministerstve zahraničných vecí v Prahe, 1947 – 50 bol legačným tajomníkom na veľvyslanectve v Buenos Aires, 1950 – 54 tajomníkom Kruhu prekladateľov pri Zväze slov. spisovateľov, 1954 – 59 odborným asistentom pre španielsku literatúru na Filozofickej fakulte UK, 1959 – 63 vedúcim zahraničného oddelenia Zväzu slov. spisovateľov, 1963 – 73 vedeckým pracovníkom Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV, od 1973 Literárnovedného ústavu SAV v Bratislave. Popredný prekladateľ zo španielskej a portugalskej literatúry, priekopník literárnej hispanistiky na Slovensku. Autor monografie Cervantes (1955), práce Poludníky literatúry (1989); na vydanie pripravil prvú antológiu latinskoamerickej poviedkovej literatúry Dni a noci Latinskej Ameriky (1969); prerozprával španielske ľudové rozprávky v knihe Figliar Pedro (1979); preložil výber z noviel a poviedok G. Garcíu Márqueza v zbierkach Príbehy z Maconda (1983), Oči modrého psa (1999) a Pohreb veľkej matróny (2005), ako aj romány Zlá hodina (1986), Opadané lístie (2003), Plukovníkovi nemá kto napísať (2004), Správa o jednom únose (2005) a Zlá hodina (2007). Preložil niekoľko desiatok básnických, prozaických a dramatických diel zo španielskej, portugalskej i latinskoamerickej literatúry (Lope de Vega, Pedro Calderon de la Barca, F. García Lorca, P. Neruda, N. Guillén, O. Paz, J. Cortázar, J. L. Borges, A. Carpentier a i.). Autor mnohých štúdií a článkov o tejto literatúre.
