Americký sen s masakrom namiesto šťastného konca

David Grann: Vrahovia mesiaca kvetov

Preklad: Samuel Marec

Žilina: Absynt, 2020

 

Silný príbeh o vraždení Osagov a vzniku FBI je na literatúru faktu prekvapivo napínavý, informácií je v ňom však občas až priveľa.

Keď si do Google zadáte oblasť Osage County, mapa vás naviguje na miesta v centrálnej časti USA, ktoré ste pravdepodobne nikdy predtým nehľadali. Mestá ako Pawhuska či Fairfax akoby sa nachádzali uprostred ničoho a existuje len málo dôvodov, prečo sa o ne zaujímať.

Presne do tej kamenistej ničoty chceli belošskí Američania nahnať koncom 19. storočia indiánsky kmeň Osagov. Zhromaždiť ich niekde na nezaujímavé, od civilizácie vzdialené miesto. Tento plán sa však vymkol spod kontroly, keď sa na území Osagov objavila najvzácnejšia komodita – ropa. Indiáni totiž boli majiteľmi nielen zeme, ale aj toho, čo sa nachádzalo pod ňou. Mali svoju vlastnú podzemnú rezerváciu s drahocenným zdrojom a nemienili sa jej vzdať.

 

Králi márnotratníkov

Hovorilo sa, že v 20. rokoch 20. storočia vlastní auto každý jedenásty Američan, ale každý Osag vlastní jedenásť áut. Osagovia patrili medzi najbohatších ľudí v USA, čím sa stali prirodzeným terčom závisti a nenávisti. V dobe, keď slovo rasizmus nevyvolávalo strach a odpor, ale definovalo zmýšľanie väčšinovej spoločnosti, boli Osagovia v obrovských domoch so služobníctvom tŕňom v oku. Údajne pred dvere vyhadzovali nové klavíry a autá menili aj vtedy, keď dostali defekt.

Tieto nevraživé reči podporovali médiá aj politici na federálnej úrovni. Časopis Travel ich nazval „kráľmi márnotratníkov“, pri ktorých aj márnotratný syn z Biblie pôsobí ako človek, ktorý mal iba slabosť pre pekné veci. Považovali ich za neprispôsobivé deti, ktoré bolo nutné neustále strážiť a usmerňovať. A tak tok ich financií a ich každodenný život začali riadiť pridelení belošskí poručníci.

 

Príliš veľa detailov

Príbeh Indiánov, ktorí sa napriek snahe o vyhnanie stali milionármi, by mohol byť filmom o splnenom americkom sne, namiesto happy-endu by sa však na plátne príbeh končil krvavou katastrofou. Tomuto smutnému koncu sa v knihe Vrahovia mesiaca kvetov podrobne venuje novinár a spisovateľ David Grann.

Nevraživosť okolia a nenásytnosť podnietila pár jednotlivcov k vraždeným činnom, ktoré sa do histórie kmeňa zapísali ako vraždenie Osagov. Od roku 1921 do roku 1926 zomreli preukázateľne  vraždou alebo za iných podozrivých okolností desiatky Indiánov.

 Vraždenie sprevádzala bezmocnosť, keďže život pôvodných obyvateľov väčšinová spoločnosť stále považovala za menejcenný a snaha o vyšetrenie prípadov bola minimálna. Prípad si nakoniec vzal pod patronát úplne nový vyšetrovací úrad – FBI. Obviniť belochov za vraždy Indiánov sa však aj im zdalo nemožné.

Grann sa rozhodol obšírny problém ilustrovať najmä prostredníctvom života Indiánky Mollie, ktorá prišla počas vraždenia Osagov o matku aj tri sestry. Príbeh vyšetrovania dopĺňa množstvo detailných informácií o živote Indiánov, vzniku FBI a jeho členoch, ale aj veľa faktografických drobností s presným uvádzaním rokov, ktoré miestami odvádzajú pozornosť od hlavnej línie. Kniha obsahovo pripomína detektívku či western, preto má čitateľ prirodzenú tendenciu spoločne s agentom pátrať po vrahovi a nie zamýšľať sa nad tým, kedy vznikli v Oklahome skauti, ktorí s dejom nijako nesúvisia.

 

Bez mrazenia, so zaťatými päsťami

Fantastická téma však v konečnom dôsledku prebila akýkoľvek logický či štylistický nedostatok. David Grann sa opäť pustil do práce, ktorá už na prvé počutie vyvoláva záujem. S odhodlaním novinára vynáša na verejnosť zabudnuté kauzy a s precíznosťou historika zhromažďuje množstvo dokumentov a svedectiev, pričom sa sám púšťa do pátrania.

Silu jeho príbehu o vraždení Osagov dokazuje aj fakt, že sa do jeho sfilmovania pustil Martin Scorsese a účasť vo filme potvrdil Leonardo DiCaprio a Robert De Niro.   

Knihu Vrahovia mesiaca kvetov môžeme vďaka presahu do iných žánrov charakterizovať ako napínavú literatúru faktu. Nebude vás pri nej mraziť ako pri škandinávskej krimi, ale o to väčšmi budete zatínať päste pri pomyslení na zákerné a nepotrestané zlo, ktoré rozmetalo dráždivý blahobyt indiánskych obyvateľov Osage County a vyvrcholilo ich strachom o holý život.

 

Katarína Holetzová (1988)

Publicistka, spisovateľka a vysokoškolská pedagogička. Ako novinárka sa zameriava najmä na recenzie a rozhovory z oblasti literatúry a populárnej hudby. Vyšli jej tri detektívne romány (Smrť prekliatych, Svorka, Správa od mŕtveho chlapca) v slovenskom aj českom jazyku.

 

Foto: Fotografia Osagov, použitá na obálke knihy. Zdroj: www.osagenation-nsn.gov