Vyhľadávanie
V bratislavskom Artfore sa koncom mája uvádzal do života „novopis“ románu Antihrdina slovenskej autorky Alexandry Salmely, žijúcej vo Fínsku. O novopise sa dá hovoriť z toho dôvodu, že text najprv vyšiel vo fínčine, podľa samotnej spisovateľky však jeho slovenská verzia nie je preklad, ale nanovo napísaný text. Antihrdina vraj vo Fínsku nemal taký ohlas, ako predchádzajúca kniha Alexandry Salmely 27 alebo smrť robí umelca – zrejme kvôli tomu, že fínsku spoločnosť reflektuje iba nepriamo, využívajúc pritom žáner „špekulatívnej prózy“ (autorka dodala, že takéto označenie sa jej zdá priliehavejšie, než zaradenie k sci-fi).
Román Antihrdina pritom vychádza zo skutočnej udalosti, ktorou je ekologická havária, spojená s baňou Talvivaara, sujet knihy je však – ako povedala samotná spisovateľka – „taký komplikovaný, že keď ho začnem vysvetľovať, tak sa zamotám“, takže ak chceme vedieť, ako udalosť v bani, kde údajne zahynula aj mýtizovaná postava Smerodajky, vyústila do dystopického zasadenia románu a ako to všetko vlastne dopadlo, budeme si musieť knižku prečítať. Tešiť nás môže to, že podľa samotnej Salmely je slovenská verzia lepšia ako pôvodná fínska, pretože pri prepise dostal text Antihrdinu akési „posledné doladenie“. Knižka z dielne vydavateľstva Artforum (prvá tohoročná) je navyše zaujímavo graficky spracovaná, dizajnér Martin Mistrík využil niekoľko rôznych fontov, medzi inými oficiálne písmo, určené na reprezentáciu Fínska – Finlandica, alebo „revival“ fontu, používaného na bilbordoch za éry socializmu – Komu.
Otázky počas večera kládol autorke Alexandre Salmele i grafikovi Martinovi Mistríkovi popularizátor literatúry Dado Nagy, ale niekoľko ďalších zaznelo aj z publika.
Matúš Mikšík
