Vyhľadávanie
Prekladateľ John Minahane je ďalším rezidentom v Banskej Štiavnici na rezidencii TROJICA AIR. Venuje sa prekladu poézie Ivana Štrpku.
John Minahane sa narodil v Írsku v roku 1950. Od roku 1996 býva a pracuje na Slovensku. Príbližne od roku 2004 prekladá slovenskú literatúru do angličtiny. Už preložil tvorbu mnohých prozaikov a hlavne básnikov, medzi nimi sú: Margita Figuli (Tri gaštanové kone), Ladislav Novomeský, Milan Rúfus, Ján Buzássy, Mila Haugová, Ivan Štrpka. The Bloody Sonnets, jeho preklad Krvavých sonetov Pavla Országha Hviezdoslava, vyšiel v roku 2018 v LIC.
V piatok 10. júla sa John Minahane spolu s Ivanom Štrkpom predstavia v Eleuzíne (Horná ružová 1, Banská Štiavnica). Facebookové podujatie nájdete tu.
John Minahane nám odpovedal na niekoľko otázok, ktoré sa týkajú jeho práce či toho, ako sa mu pracuje na rezidenčnom pobyte.
Prečo sa venujete práve prekladu knihy Ivana Štrpku? Čím môže tento titul zaujať anglicky hovoriacich čitateľov?
Čím? Správnou odpoveďou je slovo údiv. Vo všetkých veršoch Ivana Štrpku nájdete údiv. Bežné veci v nich vôbec nemôžu byť iba bežné. Objavujú sa aj inak, sú, napríklad, zvláštne:
Vietor je takmer viditeľný.
Stromy sú rozmazané ako budúcnosť
‒ čitateľ to môže cítiť momentálne, ale pre Štrpku nejde len o momentálny pocit. Naopak, tento postoj má stále. To, čo chce vyjadriť, presahuje konvenčný spôsob myslenia.
V takom básnení kedysi vynikal Meister Eckhart. Štrpka cituje jeho nádherný verš:
Genk ane wek
„choď bez cesty“ ‒ t.j. choď tam, kde niet žiadnej mapy, tvoje smerovanie preto nemôže byť vopred známe.
Ťažko sa to robí! Dnešný básnik to neraz prizná:
Vonku? Či vnútri? Bdiem? Či spím?
Napíš mi, vietor. V akej stupaji
som práve uviazol?
Lenže napokon sa vetrom aj chodením nejaká úzka cesta vytvára. Krehkú orientáciu ziskávajú básnik i čitateľ. ‒ Pre mňa je to zaujímavé, hoci náročné. Rád by som sprostredkoval tú poéziu aj iným, ktorí sú k nej otvorení. Nepochybujem, že medzi anglicky hovoriacimi ľudmi sa takí čitatelia nájdu.
Čo považujete pri práci na tomto konkrétnom preklade za najväčšiu výzvu?
Výzvy sú všade. Napríklad si vezmime prvú vetu z prvej básne v zbierke:
Zadržaný dych sa vytrvalo plazí celé roky.
Vytrvalo? Dobrý slovensko-anglický slovník môže mať až 15 možných ekvivalentov na slovo vytrvalý. Ktorý je ten najlepší? Ja som si vybral persistently... Podobných dôležitých volieb existuje veľa a pravidelne sa medzi nimi vyskytnú opakujúce sa slová, ktoré sú v Štrpkovej poézii orientačné.
Ale za najväčšiu výzvu považujem básnický tón. V preklade musí byť autentický aj presvedčivý.
Vyhovuje vám práca na preklade počas rezidencie? Viete sa takto lepšie sústrediť?
Rozhodne áno! Moja pracovňa je tichá a priestranná, má masivné múry a jemne klenutý strop s jednoduchou, celkom vkusnou plastickou výzdobou. Pozerajúc von oknom vidím hneď nad sebou vežu Starého zámku. Okrem toho je Banská Štiavnica skvelé mesto, všetci su dobre vyzerajú a nikto nepotrebuje fitnescentrum, stačí chodiť hore-dole hlavnou ulicou. Vrchy sú tu aj naokolo, možno pôjdem skúsiť, či dokážem pracovať aj na Glanzenbergu.
Čomu ďalšiemu sa v tomto období venujete - iné preklady, vlastné texty a podobne?
Mám na preklad krátke prozaické veci, píšem aj niečo vlastné, a okrem toho čítam. Antikvariát na Námestí Svätej Trojice má celkom dobrý výber z rímskych klasikov v slovenskom preklade. Našiel som tam Sallustia, ktorého som čítal v Írsku pred štyridsiatimi rokmi. „Cesta sa k sebe vracia“, ako píše Štrpka. Takže som dočítal Catalinovo sprisahanie a čaká ma Vojna s Jugurtom.
