Dajme dušu Európe

Benefičný koncert a medzinárodný okrúhly stôl v Banskej Štiavnici pri príležitosti 50. výročia podpísania Rímskych zmlúv

Pri príležitosti 50. výročia podpísania Rímskych zmlúv 25. marca 1957 Francúzskom, Nemeckom, Talianskom a štátmi Beneluxu, asociácia Capalest a Literárne informačné centrum za podpory Európskeho parlamentu usporiadali benefičný koncert a okrúhly stôl s medzinárodnou účasťou na tému: Kultúrno–politická situácia na východe a západe v období podpísania Rímskych zmlúv, vývoj a dôsledky, budovanie európskej identity pod názvom „Dajme dušu Európe“.

Benefičný koncert európskych umelcov sa uskutočnil v predvečer diskusie 25. marca o 19. hodine v Evanjelickom kostole. V hudobných kreáciách sa predstavili umelci z Nemecka: Wim Hoofewef, Talianska: Laure Morabito, Francúzska: Pierre–Yves Artaud a Jennifer Fichet, Belgicka: Jean–Paul  Dessy, Holandska: Katharina Rikus a Slovenska: Ivana Pristašová a Eleonóra Skutová. Vstupné z koncertu bolo venované na zakúpenie koncertného krídla pre mesto, ZUŠ v Banskej Štiavnici, festival Peknej hudby, festival Capalest a podporu nadaných detí z Banskej Štiavnice.

Okrúhly stôl sa konal dňa 26. marca v Kammerhoffe, v Sále komorských grófov Slovenského banského múzea. Moderátorom diskusie bol Anton Hykisch. Pri okrúhlom stole diskutovali zo zahraničia: Michel de Maulne, umelecký riaditeľ Capalestu, Lucien Maillard, profesor politických vied z Politického inštitútu v Paríži, Hubert Astier, expert na kultúrno–politické otázky Ministerstva kultúry Francúzska, Tiziana Colusso, talianska poetka a esejistka, Claude Ber, francúzska poetka a členka Výboru európskeho kongresu spisovateľov a Ulrich Bruckner, expert na americké otázky z Nemecka. Slovenskú stranu reprezentovali: Ján Kuderjavý, generálny riaditeľ Sekcie európskych záležitostí MZV SR, Anton Hykisch, spisovateľ a bývalý slovenský veľvyslanec v Kanade, Milan Zemko, historik, politológ a bývalý podpredseda NR SR, akademik Juraj Hraško, bývalý slovenský veľvyslanec vo Švajčiarsku, Albert Marenčin, spisovateľ, filmár a esejista a Ľubomír Chalupka, muzikológ.

Michel de Maulne prečítal list Georges Bertoina, prezidenta asociácie Jeana Monneta, ktorý sa diskusie za okrúhlym stolom nemohol zúčastniť z dôvodu účasti na kolokviu o Kríze na Strednom Východe v Londýne. Z obsahu listu vyberáme: „Pôvod a autentickosť kultúry majú zostať výhradne národnými doménami, i keď som zároveň presvedčený, že medzinárodná dimenzia kultúry je obohacujúcim prvkom, ako to už ľudstvo dokazuje po stáročia. Dnes, keď sme oslobodení od času a priestoru, otvárajú sa pred nami všetkými netušené možnosti. Je to obdobie mnohých možností, ale aj mnohých ohrození. Na to, aby sme mohli čeliť tomu množstvu revolúcií bez straty duše, musíme si byť istí hodnotou vlastnej kultúry“.

Resumé:

1. Podpisom Rímskych zmlúv sa uskutočnil historicky prvý krok k vzniku Európskej únie, ktorá má dnes 27 členov. Diskutujúci skonštatovali, že až Maastrichtská zmluva o Európskej únii, prijatá na stretnutí Európskej rady v holandskom meste Maastricht v decembri 1991 a podpísaná vo februári 1992 (ratifikáciou vo všetkých členských krajinách vstúpila do platnosti 1. novembra 1993), hovorí nielen o ekonomickej, ale aj o kultúrnej integrácii a spolupráci, a to v článku 151, kde sa európske spoločenstvo zaväzuje prispievať na rozvoj národných kultúr, rešpektujúc ich rôznorodosť v zmysle sloganu EÚ: Jednota v rozmanitosti. A rovnako: Diverzita v univerzálnosti.
2. Kultúrna spolupráca medzi „starou“ a „novou“ Európou, ktorú tvorí východný blok postkomunistických štátov, výrazne nepokročila. (Capalest je výnimkou.) Malé štáty pociťujú masmediálne ohrozenie národnej kultúry. Masmediálne zotročenie Európy má za následok šírenie americkej subkultúry, spôsobujúcej nielen úpadok čítania, ale aj rozvoj kultúrnych žánrov, založených na národných jazykoch. Jazykom Európy je preklad.
3. Európa nemá dosť duchovnosti. Negatívnym aspektom globalizácie je enormný nárast pseudokultúry. Zmyslom nekomerčnej kultúry a jej pôsobenia je dávať ľuďom nielen to, čo si pýtajú, ale aj to, čo potrebujú.
4. Prechod k informačnej spoločnosti rozvrátil sociálne normy, bez ktorých sa žiadne prosperujúce spoločenstvo nemôže zaobísť. Do budovania socio–kultúrnych vzťahov treba vrátiť city, ktoré filozofia 20. storočia vyčlenila z oblasti svojho záujmu.
5. Ak chceme žiť v spoločnej Európe, musíme hľadať spoločné korene. Jedným z pokusov by malo byť koncipovanie učebnice o spoločných európskych dejinách (ako prvá vyslovila túto myšlienku nemecká premiérka Merkelová), v ktorej budú dominovať dejiny vlastných národov. Jedným z možných riešení je vytypovanie závažných historických udalostí za posledných 2 000 rokov. Ukázať „vyžarovanie“ veľkých ideí, ktoré pomáhali pozdvihnúť európsku civilizáciu na vyšší stupeň.
6. Dostať slovenských autorov do sveta je nesmierne dôležitá a ťažká práca. Západní vydavatelia nás nevydávajú, lebo nás nepoznajú. Jednou z foriem vzájomného spoznávania sa má byť rozšírenie najvýznamnejšej talianskej literárnej ceny Premio Strega (Nadácia Márie Belucci) o európsku literárnu cenu. 27 kníh jednotlivých členských štátov EU sa bude uchádzať a literárne prvenstvo. Hlavnou myšlienkou pri vzniku myšlienky bolo, že 27 kníh sa preloží do všetkých jazykov EÚ. Od takéhoto projektu sa však upustilo a cieľovým jazykom by mala byť angličtina. Diskutujúci za okrúhlym stolom sa rozhodli poslať list Nadácii Márie Belucci, aby cieľových jazykov bolo viac, čím by sa prehĺbilo vzájomné poznávanie literatúr a kultúr vnútri EÚ.
7. Dejiny treba chápať ako priebežne sa vynárajúce zápletky. Sloboda je v tom, že môžeme myslieť inak.

Diskusia za okrúhlym stolom bude pokračovať v rámci medzinárodného festivalu Capalest v auguste 2007.

       Dana Podracká

Foto: Lubo Lužina

Anton Hykisch	Pohľad do Sály komorských grófov v Kammerhoffe
Michel de Maulne (vľavo) a Hubert Astier, v strede za nimi Ulrich Bruckner	Michel de Maulne (vľavo) a Albert Marenčin
Claude Ber	Wim Hoogewerf
Jean-Paul Dessy	Ivana Pristašová