Vyhľadávanie
Kniha Leva Nikolajeviča Tolstého Čítanie na každý deň (Vybrané myšlienky mnohých spisovateľov o pravde, živote a správaní) v ruskom origináli vyšla pod názvom Krug čtenija. Kruh čítania presne vystihuje pohyb myšlienok aj v kruhu ročných období, aj v kruhu života, ktorý sa na starých rytinách zobrazoval ako had, požierajúci svoj chvost. Na sklonku života Tolstoj považoval za najdôležitejšie sumarizovať myšlienky, ktorými sa zapodieval počas života a pridať k nim vlastné, ktoré sú v texte bez podpisu. Je fascinujúce sledovať, do akého mysliteľského kontextu vstupuje Tolstoj, lebo každý deň je kruhom, v ktorom môžeme duchovne rásť, stať sa ohnivkom v reťazi. Tolstoj ako moderátor udeľuje slovo pri debatnom stole, prizýva spisovateľov a filozofov, ktorí ovplyvnili dejiny myslenia sveta a vytvára duchovný breviár. Ako napísala v úvodnom slove prekladateľka Nadežda Lambertová, Tolstoj dokončil prvú verziu knihy v januári 1905, hoci s premýšľaním o nej začal už roku 1884, keď písal text V čom spočíva moja viera. V tom čase študoval náboženstvá sveta, ako aj diela mysliteľov od stredoveku. Z množstva autorov spomeňme aspoň niektorých: Marcus Aurelius, Spinoza, Rousseau, Malory, Anatole France, Saadi, Mohamed, Sokrates, Pascal, Zarathustra, Konfucius a ďalší, kniha Kazateľ, Talmud, indická či indiánska múdrosť, Nový zákon a desiatky ruských spisovateľov. Prvá verzia vznikla roku 1903. Dva roky pred smrťou, pred svetoznámym útekom do Astapova roku 1910 vyšlo tretie doplnené vydanie Čítania na každý deň pod názvom Cesta života. Bolo to to posledné, čo napísal. Vydanie knihy Tolstoj financoval sám. Dielo po prvý raz vyšlo v angličtine roku 1997 a u nás vyšlo po prvý raz na sté výročie úmrtia spisovateľa. Keď Tolstoj dielo dokončil, napísal si do denníka: „V poslednom čase som pocítil, ako som duchovne poklesol z tej duchovnej a mravnej výšky, na ktorú ma vyzdvihol môj kontakt s najmúdrejšími a najlepšími ľuďmi, ktorých diela som čítal a vžíval sa do ich myšlienok. Je isté, že môžeme duchovne rásť alebo upadať, podľa toho, s akými ľuďmi sa stretávame.“
Keď som knihu prvý raz otvorila, vošla som do 12. mája, do úryvku Smrť v lazarete z Dostojevského románu Zápisky z mŕtveho domu. Píše sa v ňom o smrti trestanca Michajlova. Poddôstojník s dvoma strážcami prišli po mŕtve telo, ležiace v okovách. „Poddôstojník si sňal z hlavy prilbu a prežehnal sa. Trestancovi Čekunovovi sa roztriasla dolná pera. – Veď aj on mal matku, – povedal a pobral sa preč. Potom telo zdvihli spolu s lôžkom. Bolo počuť, ako poddôstojník posielal kohosi za kováčom. Bolo treba mŕtvemu sňať okovy.“ Len tento jediný obraz snímania okov môže vyvolať toľko interpretácií, koľko je ľudských osudov. Niet nijakých pochýb, že vydanie Tolstého knihy Čítanie na každý deň si nájde nielen príležitostných, ale aj celoživotných čitateľov. Taký bol pravdepodobne aj spisovateľov zámer: obsiahnuť dualitu ľudského zákona a zákona Božieho, oplodňovať myslenie myslením, z kruhu vytvárať špirálu a duchovne rásť.
