Vyhľadávanie
Prečítajte si laudácio Radoslava Passiu, jedného z porotcov tohto ročníka ceny za poéziu Zlatá vlna, na adresu víťaza Rudolfa Juroleka.
Prečo získal Zlatú vlnu 2022 Rudolf Jurolek?
(laudácio prednesené 6. októbra 2022 na festivale Novotvar v Pistoriho paláci v Bratislave)
V štvrtom ročníku Zlatej vlny boli členmi poroty Michal Habaj, Radoslav Passia a Zoltán Rédey. Naša úloha bola dvojjediná: vybrať finalistov a z nich potom po Ivanovi Štrpkovi, Eve Luke a Lize Gennart ďalšieho laureáta alebo laureátku tejto básnickej ceny. Prácu sme začali úpravou štatútu – Zlatá vlna už podľa neho nie je národnou cenou za poéziu. Ak by sme nežili v po-postmodernej dobe novej vážnosti, v ktorej irónia, tento kráľovský výrazový prostriedok literárneho vyjadrovania, akosi stráca na sile, primeranejšie by bolo nazvať Zlatú vlnu cenou mimonárodnou. Prípadne, po pohľade na sociálne siete a prieskumy slovenskej verejnej mienky v mnohých otázkach, bolo by cťou a výzvou, ak by Zlatá vlna dokázala byť rovno cenou protinárodnou. Slovenský básnik proti svojmu domotanému národu! Hoci sa to možno nezdá, išlo by o tradičnú polohu, veď moderný slovenský národ ako politická a kultúrna kategória sa zrodil v boji štúrovskej generácie aj proti hluchote, slepote a sprostote vlastného ľudu. Alebo možno ešte inak: slovenský básnik a poetka 21. storočia proti ľudu zhumpľovanému súčasným verejným diskurzom a za demokratický národ? Nech sa páči, hoci na čele so Zlatou vlnou.
Porota sa stretla niekoľkokrát, ale spomenutými intelektuálnymi výzvami sa nezaoberala. Len sme čítali a komentovali zbierky vydané v roku 2021. Výsledkom bolo šesť nominovaných poetiek a básnikov. V abecednom poradí: Erik Jakub Groch: Viety (vyd. Skalná ruža), Mila Haugová: Z rastlinstva (Skalná ruža), Rudolf Jurolek: Bukolika (vyd. Modrý Peter), Ladislav Lipcsei: Polaris (Modrý Peter), Marián Milčák: Provinčné básne (Modrý Peter), Nóra Ružičková: Súčasnosti (Skalná ruža).
Ako sme sa rozhodovali? Pred formálnou reprezentatívnosťou výberu sme uprednostnili zbierky, v ktorých sa – odpustite túto pravdivú, no ošúchanú formuláciu – čitateľský zážitok výrazne spájal s myšlienkovými impulzmi. Napriek tomu tvoria finalisti v mnohom reprezentatívnu vzorku súčasnej slovenskej poézie: medzi najmladším a najstarším je úctyhodný vekový rozdiel päťdesiatich rokov. Autori sa viažu k rôznym miestam a mestám naprieč Slovenskom. Majú rôzne občianske povolania, ktoré ovplyvňujú skúsenostné pozadie ich poézie. Reprezentujú rozličné poetiky a intelektuálne východiská, spirituálnu a prírodnú lyriku, intímnu aj spoločensky kritickú a intelektuálnu poéziu... Robia si svoju prácu scitlivovania vo vzťahu k sociálnym, rodovým, ale aj náboženským otázkam. Rešpektujú formálnu tradíciu, ktorá stále ukladá krátke riadky pod seba, aby svetu signalizovala, že tu ide o poéziu, teda intenzívnejší komunikačný priestor, kde vážime každé slovo. Iní vytvárajú konceptuálne texty, ktoré obracajú pôvodné starogrécke poiésis – tvorenie z ničoho – a po poéziu chodia do second handu, teda dávajú nový, básnický život textom, ktoré nám predtým poslúžili úplne inak.
V ďalšom kole rozhodovania sa do rozhovoru o tom, kto má byť držiteľom Zlatej vlny 2022, začali zapájať témy a kritériá, ktoré už presahovali konkrétne texty v konkrétnych knihách. Predovšetkým sme sa obzreli dozadu na predošlé básnické knihy a ich vzťah k aktuálnej zbierke, vnímali sme iné aktivity autorov a autoriek v oblasti literatúry a napokon bola reč aj o doterajšom ocenení ich tvorby: doslovnom – čiže cenami, prémiami, štipendiami a tvorivými pobytmi – aj symbolickom v podobe kritickej reflexie a prijatia diela v spisovateľskej obci.
Titul „Laureát ceny za poéziu Zlatá vlna 2022“ sme sa potom po dobrej úvahe rozhodli udeliť Rudolfovi Jurolekovi za básnickú zbierku Bukolika.
Rudolf Jurolek má za sebou desaťročia tvorby, debutoval pred 35 rokmi básnickou zbierkou Posunok. Prvé knihy a ich recepcia celkom nenaznačovali, že sa tento introspektívny básnik stane dôležitou súčasťou slovenskej literatúry. Od počiatku rozvíjal spirituálne motívy, hľadal zázraky nie vo sfére transcendentna, ale v každodenných veciach, ktoré nás obklopujú. A nielen veciach, jeho prírodná lyrika plná nie-ľudských bytostí, zvierat a rastlín, sa dnes neobyčajne zhodnocuje aj mimo rámca tradičnej poézie. Jeho sústavné hľadanie životnej harmónie, kedysi výraznejšie inšpirované kresťanskou tradíciou, v ostatných zbierkach už skôr akousi aktualizovanou verziou stoicizmu, sa napojilo na aktuálne bioetické myslenie v literatúre aj spoločnosti.
Prehliadaným momentom Jurolekovej poézie je schopnosť inovácie. V čom má spočívať, ak vidíme, že jeho ostatné zbierky Smrekový les, Poľné vety alebo próza Pán Ó síce majú vysokú a vyrovnanú kvalitu, ale témami sú si podobné? Podľa mňa v schopnosti suverénne sa pohybovať s využitím súčasného jazyka a civilizačných reálií na pôde takého prastarého zhluku žánrov, ako sú bukolika, idyla a pastorále, siahajúceho až kamsi do staroveku k Theokritovi alebo Vergíliovi, prípadne k začiatkom novodobej slovenskej literatúry, k Jánovi Hollému, Bohuslavovi Tablicovi a iným: „Každý deň je dôkazom, že možnosti toho istého sú nevyčerpateľné.“
Napriek výrazovej jednoduchosti a opakujúcim sa motívom zostáva jeho tvorba vrstevnatá a plná vnútorného napätia: Zaujíma ho síce „dobre vyvážená prítomnosť“, no jeho cesta za harmóniou obsahuje početné znepokojivé, molové tóny. Jurolekove oravské kravičky síce pripomínajú výjavy z obrazov Márie Medveckej, no vzápätí si ich pozorovateľ uvedomuje, že zažívajú „bukoliku niekoľko dĺžkových jednotiek pred bitúnkom“. Rozumie tiež, že „diskrétna krása postranného sveta / v ktorom nikto nedokáže viesť vojny“ je len básnickou víziou, perspektívou, z ktorej je život znesiteľný, nie realitou. Jurolekova harmonizácia je teda hľadaním cesty, nie obliekaním sveta v jeho krutosti do plášťa neviditeľnosti. Jeho poézia je vážna, ale s potešením môžem povedať, že jej nechýba ani diskrétny humor, dokonca platný pre všetkých daňových poplatníkov, ktorí by možno tiež pri opise vychádzky napísali verš: „pri daňovom úrade mimovoľne zrýchlim“.
Vážený Rudolf Jurolek, v mene organizátorov ceny Zlatá vlna 2022 aj v mene poroty Vám srdečne blahoželám a využijúc verše zo zbierky Bukolika Vám prajem, aby toto ocenenie bolo aspoň „fantómovým zábleskom slasti“, aj keď „život pokračuje dažďom“.
Radoslav Passia
Foto zdroj: Fra
