Pod týmto názvom sa počas 5. ročníka Jarného maratónu s knihou čítalo v bratislavských knižniciach z knihy Na kopci strašidiel od trinásťročnej Stely BRIX, ktorá vlani vydala vo vydavateľstve Equilibria trilógiu pre deti o štyroch kamarátoch (Na kopci strašidiel, V hrobke bohov, Štôlne dvoch tvárí) s vlastnými ilustráciami. Knižnica Ružinov ju pozvala do detskej literárnej kaviarne 30. marca, kde sa zišli jej rovesníci, čo sa neboja strašidiel, radi sa hrajú a čítajú. Po absolvovaní úloh v tmavej „chodbe poznania“ čítali deti úryvky, niektoré aj s dramatickým prednesom, potom spolu so Stelou vytvorili krátky príbeh o šelme – kocúrikovi. Z otázok, ktoré rovesníci položili Stele, som vybrala tie, ktoré túto autorku predstavia aj ďalším.

• Kedy a prečo si začala písať?
– Bola som chorá a trochu som sa nudila. Skúšala som najskôr písať kratšie rozprávky pre moju sestru. Raz som sa rozhodla, že napíšem niečo väčšie a darilo sa mi. Keď som mala 10 rokov, napísala som svoju prvú knihu. Najskôr som písala do zošita, až neskôr na počítači, lebo tak môžem ľahko opravovať a meniť text.

• Tvoji hrdinovia majú zvláštne mená. Ako si na ne prišla?
– Rada si mená vymýšľam. V knihách sú príbehy o štyroch kamarátoch – Wila som pomenovala podľa brata Viliama, Pierr dostala francúzske meno preto, lebo sa mi jednoducho páči, Lýriu som odvodila od lýry a Ailit je meno mojej sestry odzadu.

• Čo rada čítaš a ktorá je tvoja najobľúbenejšia kniha?
– Rada čítam dobrodružné knihy, detektívky i dievčenské knižky, ale tie s akčnejším dejom. Najobľúbenejšiu knihu nemám, ale mám rada knihy od Thomasa Brezinu.

• Píšeš o cudzích krajinách, bola si tam? Budeš ešte písať ďalej?
– Nebola som, ale naštudovala som si, čo som potrebovala. Písať budem a teraz už pokračujem 4. časťou dobrodružných príbehov.

• Čo ťa baví okrem písania?
– Rada čítam, recitujem, korčuľujem sa, ale aj lozím po stromoch a šplhám sa na lane.

Stela obdarovala svojimi knižkami trojicu tých, čo najkrajšie čítali z jej knižky. Knižnica Stelu odmenila knižkou a ružinovský maliar Ján Hlavatý jej venoval obrázok Stonožka. „Nikdy som o nijakej Stele nepočul,“ zhodnotil podujatie jeden z účastníkov: „uznávam ale, že je fakt dobrá, aj keď je dievča“.