Martina Monošová o knihe Lekcie z nenávisti

So svojou najnovšou knihou Lekcie z nenávisti (Marenčin PT 2013) som už stihla absolvovať niekoľko besied. Mnohí z čitateľov sa pozastavovali nad názvom, ale tí, ktorí ju už prečítali, často obhajovali jej názov za mňa. Napriek negatívnemu slovu v titule a ťaživej téme týraných žien ani v novom románe nevybočujem zo svojho pozitívneho pohľadu na svet, vďaka ktorému niekde v diaľke svieti hlavnej hrdinke jasná nádej aj v tej najťažšej situácii.

Lekcie z nenávisti sa začínajú v momente, keď sa hlavná hrdinka Irena Vikárová, manželka mafiánskeho veľkopodnikateľa, ocitne zbitá uprostred noci na ulici. Jej manželovi to však nestačí a neskôr jej znemožní aj to, aby si našla slušnú prácu. Irena je preto na neurčitý čas nútená stať sa vydržiavanou milenkou bohatého právnika. Tým sa však jej problémy nekončia...

Hoci som v Lekciách z nenávisti znovu siahla po pomerne komerčnom názve a detektívno-erotická zápletka sa na prvý pohľad môže javiť ako banálna, základná pointa je stále o morálnych hodnotách. Hovoriť dnes v súvislosti s populárnou literatúrou o morálke znie trochu ako kontraproduktívny anachronizmus, no vo svojich knihách nemoralizujem. Čitateľa plánujem pobaviť predovšetkým dynamikou deja, uveriteľne vykreslenými postavami a šťavnatou atmosférou. Rada totiž oscilujem v tenkom prieniku komerčnosti, aby som pobavila, a umenia, aby sa duša mala na čom pobaviť. Kvôli tomu všetkému mi veľmi záleží na výbere slov a knižnú kompozíciu vnímam rovnako vážne ako kompozíciu výtvarného diela: nielen použité farby, ale aj kontrast, harmónia, dobrá základná stavba a minimalizmus sú nevyhnutné.

Tiež si myslím, že je naozaj skvelé, ako sa svet začína na seba dívať aj očami ženy. V histórii sme ešte nikdy neboli takto literárne činné. Po všetkých tých ženách-objektoch túžby, ženáchtrápnučkých múzach, ktorým dovolili sa tvorbe iba prizerať, či ženách, trpiacich/umierajúcich kvôli zdramatizovaniu zápletky v dielach od Shakespeara cez Dostojevského až po Bukow ského, majú ženy konečne svoj hlas, dôstojnosť, miesto... a literárnu úlohu, akú si samy vyberú.