Kde bude, tam bude, za siedmimi šťastnými životmi, bude raz jedna krajina. A v tej krajine, nazvanej podľa jej zakladateľa Tomášovsko, budú žiť iba ľudia dobrí, slušní a žičliví, ľudia, ktorí budú vyzerať celkom, ale celkom obyčajne. A tí, čo do Tomášovska prídu s potrebou nenávidieť, sa hneď za hranicami zmenia. Totiž zafarbia sa farbou podľa toho, kam ich duša patrí, takže od prvej chvíle bude jasné, kto je bezfarebný, kto červený, kto hnedý, kto zelený. Tí, čo už všetky tieto odtiene vystriedali, budú na výstrahu blikať oranžovo. Obyvatelia Tomášovska budú od rána do večera čítať; od večera do rána o prečítanom diskutovať a niekedy medzi tým stihnú napísať zopár brilantných aforizmov. Namiesto do škôl sa bude chodiť do kaviarní, kde budú kaviarenskí inšpektori kontrolovať, či je kapučíno dostatočne krémové a štrúdľa primerane jemná. Ak zistia nedostatok, vinník bude okamžite odsúdený na trest počúvania vtipov Andera z Košíc, čím sa dosiahne to, že v Tomášovsku budú kapučíno i štrúdľa vždy lahodné. A pretože bude v Tomášovsku stále viac a viac dobrých, slušných a žičlivých ľudí, bude stále väčšie a väčšie, až sa zmení na kontinent – a potom, za siedmimi šťastnými životmi, bude celý svet Tomášovskom.
Milý Tomáš,
radšej končím, lebo začnem blikať tyrkysovo, čo v Tomášovsku bude farbou všetkých dojatých, sentimentálnych a akomak patetických gratulantov.
Všetko najlepšie!
Daniela Kapitáňová
