Vyhľadávanie
Ako čitateľ premýšľam nad knihou Markusa Zusaka Posol. Uvažujem, či dávam toľko, koľko môžem, či som svojim priateľom skutočnou priateľkou, či nie som príliš sebecká a zahľadená do seba a niekedy sa veru aj zahanbím, lebo mám pocit, že by som mohla byť aj štedrejšia. Vtedy vinu zvaľujem na svoj strach z prenášania a preciťovania problémov, lebo som ako špongia, ktorá nasáva dobré i zlé, akurát zlých pocitov sa zbavujem akosi ťažšie.
Ako autorka sa momentálne sústreďujem na prácu na šlabikári pre prvákov. Dúfam, že sa nám so spoluautormi podarí vytvoriť učebnicu, ktorá bude prváčikov priťahovať svojím obsahom a pri ktorej sa, ani nevediac ako, naučia poznávať písmenká.
Ako knihovníčka hľadám nápady, ako urobiť z knižníc miesto príťažlivé pre deti všetkých kategórií. Trápia ma najmä pubertiaci, ktorých hneď tak niečo nenadchne. Moje hľadanie je namáhavé, a dúfam, že nie márne, pretože nám vyrástla generácia detí, z ktorých len časť hľadá potešenie v literatúre. Ostatným sa čítanie zdá možno namáhavé, možno neužitočné a možno len nemali šťastie na knihu, ktorá by ich svojím obsahom pripútala a spútala, možno nepochopili, že aj v obyčajných literárnych príbehoch môžu nájsť odpovede na svoje nezodpovedané otázky.
Neviem posúdiť, ktorá oblasť slovesného umenia je alebo nie je životaschopná. Určite však viem, že sa ľudia neprestanú nadchýnať príbehmi a ak to budú príbehy popretkávané posolstvami, možno sa my, ľudia, trochu spamätáme a staneme sa lepšími.
