Nové mená v slovenskej poézii pre deti

Vydavateľstvo FACE rozšírilo svoju edíciu Slniečkovo určenú detskému publiku o ďalších kvalitných autorov, a to Lenku Šafranovú a Silviu Kaščákovú. Pre slovenskú detskú literatúru sú prínosné tak jeho preklady zo svetovej literatúry pre deti a mládež (Čarovný oblek Maxa Nixa (2016) Sylvie Plathovej, Plnou parou vpred, Timmy! (2018) a Kráska a zviera (2020) Teda Hughesa, Tajomstvo tety Ringloty (2019) onórskej autorky Gro Dahle), ako aj pôvodná nemainstreamová detská literatúra (Zazračni dzvonček – Zázračný zvonček, 2018, ktorú zozbieral Jozef Kolarčík-Fintický, či Jeleňatý a Kravatý, 2019 Evy Urbanovej, ktorá získala Cenu čitateľov v kategórii Debut roka, organizovanú Literárnym informačným centrom). Najnovšia zbierka básní Čo by bolo keby Lenky Šafranovej vyniká originálnosťou a kniha Ako Paľko Dobšinský zbieral rozprávky Silvie Kaščákovej je zaujímavá žánrovo, a to poéziou faktu.

Čo by bolo, keby deti čítali takéto básne

Lenka Šafranová, literárna vedkyňa a vysokoškolská pedagogička, debutovala v roku 2018 zbierkou básní post partum (FACE), adresovaných dospelému recipientovi. V roku 2022 opäť debutovala, tentoraz v literatúre pre detského čitateľa, a to básnickou zbierkou Čo by bolo keby. Slovo „keby“ sa väčšine dospelých spája najmä s negatívnou podmieňujúcou minulou skúsenosťou (keby som ráno skôr vstal, prišiel by som načas do práce), ale deťom sa to vzťahuje predovšetkým na prianie, snívanie a fantáziu (čo by bolo, keby som bol tieňom, drakom, stenou, čo má uši). Takéto sú názvy prvých troch básní a takto autorka pokračuje v celej zbierke, ktorú tvorí dvadsaťsedem textov, čím je kniha kompaktná.

V uvedenej želacej kompozícii textov sa prejavuje Šafranovej nápaditosť a vynaliezavosť. S podmieňovaním pracuje v širokej palete: abstraktnej (dierou v plote) – konkrétnej (stenou, čo má uši); ľudskej (kozmonautom) – prírodnej (morským vánkom) – animálnej (blchou v kožuchu) – predmetnej (šnúrkou na topánke). Tieto originálne perspektívy umožňujú dieťaťu pozrieť sa na svet z iného uhla (dvadsiatich siedmich uhlov) pohľadu a to je najväčším prínosom tejto knihy. Vďaka tomu sa detský recipient môže vžiť do kože iného, čo môže pozitívne formovať jeho empatiu a usmerňovať jeho prirodzený egocentrizmus.

Viaceré texty majú silné pointy, napríklad báseň Keby som bol padajúcou hviezdou sa začína vymenúvaním toho, aké priania by detský lyrický subjekt splnil kamarátom, a premyslene sa končí rečníckou otázkou: „kto by plnil moje želania?“ (s. 11) Len ojedinele sa žiada výraznejšia pointa (Keby som bol cirkusantom). Básne pôsobia jednotne, lebo sú prepracované aj z hľadiska motívov; napríklad v texte Keby som bol ohňom sa podnetne nahromadili slovesá súvisiace s ohňom: blčať, horieť, žiariť, páliť, jasať, prášiť a dymiť. Poetka v celej zbierke funkčne využíva frazémy, ktoré v danom kontexte nadobúdajú ďalší význam, názornou ukážkou môže byť báseň Keby som bol kaprom: byť sám sebou, nekráčať s davom, plávať proti prúdu, držať sa nad vodou, preplávať životom, neležať hore bruchom.

Básne sú rytmicky a rýmovo výborne zvládnuté. Ich ďalšou silnou stránkou je nenásilný humor, napríklad drak odmieta jesť majetné princezné: „Tým majetným dievkam / vravel by som dovi.“ (s. 8), lebo: „Žalúdok mám slabý / na tak ťažké kovy!“ (s. 8) Autorka latentne tematizuje aj problémy detí, týkajúce sa sociálnych vzťahov v rodine, škole, medzi kamarátmi, ale aj detskej nezbednosti či smútku z nešťastnej lásky (Keby som bol liekom). Túto miernu problémovosť vyvažuje napríklad textami z prírody, z ktorých vyžaruje pokoj (Keby som bol morským vánkom). Veľkým plusom knihy je jej atmosféra, lebo základom básní je dobro ako také (Keby som bol stromom).

Kniha môže mať výborné didaktické využitie v predškolskom a školskom vzdelávaní, lebo básne môžu stimulovať tvorivosť žiakov. Nabáda najmä použiť tvorivé písanie pred čítaním aj po čítaní textu. Ambivalentne sa môže hodnotiť vekovosť titulu, lebo zbierku tvoria básne určené rôznym vekovým kategóriám od predškolského (Keby som bol stonožkou) cez mladší (Keby som bol chybou v zošite) až po starší školský vek (Keby som bol smutnou vŕbou).

Zbierka vyniká aj po ilustračnej stránke – desať veľkých ilustrácií pripravila Lana Zoldak (Ľudmila Žoldáková), ktorá má svoj vlastný a rozpoznateľný štýl. V ilustráciách využila škandinávsku paletu farieb a geometrické tvary. Zaujímavosťou je, že postavám v ilustráciách nevidno do tváre. Detský čitateľ tak môže projektovať seba aj do ilustračnej zložky.

Konečne kvalitná poézia faktu

V ostatných bilančných hodnoteniach slovenskej poézie pre deti a mládež, uverejňovaných v časopise Bibiana: revue o umení pre deti a mládež, možno postrehnúť častejšie objavovanie poézie, v ktorej sa autori snažia sprostredkovať detskému recipientovi fakty, ale informatívna funkcia jednoznačne prevažuje nad estetickou. Konečne však vyšla poézia faktu, v ktorej dominuje estetická funkcia nad informatívnou. Silvia Kaščáková, vysokoškolská pedagogička, poetka, textárka a prekladateľka detskej i dospelej poľskej literatúry, v roku 2022 debutovala v literatúre pre deti knihou Ako Paľko Dobšinský zbieral rozprávky. Už názov naznačuje, že ide o literatúru – poéziu faktu, v ktorej autorka predstavuje, ako sa z malého Paľka Dobšinského stal slávny zberateľ ľudových rozprávok.

Biografiu P. Dobšinského zobrazuje podnetným a kultivovaným spôsobom, pričom pôsobivo využíva prvky ľudovej rozprávky. Originálne je, že Dobšinského život predstavuje cez jeho detstvo. Detský čitateľ sa tak cez zážitok z narácie, rozdelenej do deviatich častí, dozvedá najmä o tom, ako sa z Dobšinského stal známy zberateľ, pričom do príbehu sú funkčne zakomponované reálie ako názvy miest, kde žil a pracoval, či názvy rozprávok, ktoré zozbieral, prepísal alebo vymyslel: „Ale chodil aj do krajiny, / ktorej na mape nikde niet. / Mal rád kráľovstvo fantázie, / vo svete ďalší krásny svet.“ (s. 38)

 Texty sú rytmicky a rýmovo veľmi dobre zvládnuté. Intertextuálne sa v nich autorka pohráva s názvami ľudových rozprávok a ich bytosťami, ako napríklad Maruška, Černokňažník, Lomidrevo, Popolvár, Janko Hraško či Ďuro-truľo: „Macochy, sestričky, čertiská, / vlky, jelenček, kozliatka, / fantázia sa nezamyká, / čaká vás skvelá prehliadka!“ (s. 40) Tradičnosť vyvažuje termínmi zo súčasného sveta (hlavne technológie): „Bolo to tak, či nebolo? / Odkiaľ mal toľké nápady? / Internet bol za horami, / kam chodil Paľko po rady?“ (s. 12), čo môže detskému čitateľovi pomôcť lepšie porozumieť minulej dobe. Životopis malého Dobšinského Kaščáková pôvabne ozvláštňuje tematizovaním znakov ľudovej rozprávky a jej písaním: „Nik, kto si začne s rozprávkou, / sa zlých koncov báť nemusí. / Väčšinou to tak dopadne, / že máva až tri pokusy.“ (s. 42)

Titul Ako Paľko Dobšinský zbieral rozprávky nie je len oslavou Pavla Dobšinského, ale aj fantázie, ľudovej slovesnosti, spisovateľov, písania, kníh a rozprávok. Učitelia primárneho stupňa vzdelávania by mohli túto knihu využiť ako úvod k ľudovej slovesnosti, rozprávke a P. Dobšinskému. Veršovaný príbeh dotvárajú ilustrácie Zuzany Kucirkovej. Dominuje v nich šrafovanie, hnedá farba a jej odtiene, čím nadobúdajú tradičnú, nostalgickú atmosféru, ladiacu s témou knihy. Zaujímavé sú aj kompozične, keďže využíva fragmentarizáciu (ilustrácie detských rúk a nôh).

Poznámka: Článok je čiastkovým výstupom z riešenia grantového projektu KEGA č. 005PU-4/2021 Zlatý fond literatúry pre deti a mládež (100 plus 1 najlepších kníh pre deti - 100 plus 1 najlepších kníh pre násťročných).

Dávid Dziak (1992)

Pôsobí ako odborný asistent na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Venuje sa literatúre pre deti a mládež, predovšetkým hodnoteniu súčasných kníh pre deti a mládež a recepcii literárneho textu detským čitateľom. V roku 2021 mu v spoluautorstve (Z. Stanislavová, M. Klimovič) vyšla monografia (K)rok za (k)rokom v slovenskej literatúre pre deti a mládež (Hodnotové aspekty pôvodnej poézie a prózy v rokoch 1990 – 2020). Píše aj básne pre deti, ktoré mu vyšli v časopisoch Slniečko (2020 – 2021, roč. 75), Fraktál (2021, č. 4) a Vertigo (2018, č. 5) a zborníkoch Kapitán Spomienka (Perfekt, 2019) a Kráľovná (Perfekt, 2021). Koncom roka 2021 mu vyšla debutová zbierka interaktívno-inštruktívnych rozprávok Poď do rozprávky (FACE, il. M. Souček).

Lenka Šafranová: Čo by bolo keby

Ilustrácie: Lana Zoldak

Fintice: Face, 2022

Silvia Kaščáková: Ako Paľko Dobšinský zbieral rozprávky

Ilustrácie: Zuzana Kucirková

Fintice: Face, 2022