Nové zloženie komisie SLOLIA

Mária Ferenčuhová, poetka a prekladateľka. Vyštudovala filmovú scenáristiku a dramaturgiu, postgraduálne dejiny a teóriu filmu na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, ako aj Sciences du Langage na Ecole des Hautes Etudes en Sciences sociales v Paríži. Debutovala básnickou zbierkou Skryté titulky (2003) a nasledovali zbierky Princíp neistoty (2008). Ohrozený druh (2012), Imunita (2016) a Černozem (2020). Z francúzštiny prekladá prózu, poéziu a odbornú literatúru.  

Marta Součková, literárna vedkyňa a kritička. vyštudovala slovenský jazyk a literatúra – anglický jazyk a literatúra na FF UK v Bratislave. Od r. 1990 vyučuje na Inštitúte slovakistiky a masmediálnych štúdií FF PU v Prešove, od r. 2013 ako profesorka v odbore Teória a dejiny konkrétnych národných literatúr. V r. 2013 – 2017 bola lektorkou slovenského jazyka a kultúry na FF Univerzity v Novom Sade. Pôsobí tiež ako porotkyňa viacerých súťaží a lektorka workshopov tvorivého písania. Je autorkou monografií Personálna téma v prozaickom texte (2001), P(r)ózy po roku 1989 (2009) a P(r)ózy po roku 2000 (2021). Spolupracovala na kolektívnom projekte Slovník slovenských spisovateľov (1999, 2005, ed. V. Mikula) a v r. 2016 zostavila maďarské vydanie antológie slovenskej poviedky 20. storočia Modern Dekameron. Huszadik századi szlovák novellák. V r. 2015 vyšiel výber z jej recenzií Do poslednej bodky.

Aňa Ostrihoňová, vydavateľka a prekladateľka. Študovala anglistiku, amerikanistiku a francúzsku filológiu a žurnalistiku na Univerzite Karlovej v Prahe a Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde získala aj doktorát z translatológie. Po rokoch života v zahraničí sa vrátila domov a založila vydavateľstvo Inaque. Preložila diela Leily Slimani, Sheily Heti, Zadie Smith, Virginie Despentes, Vivian Gornick či Lucie Berlin.

Magdalena Bystrzak, literárna vedkyňa. Od roku 2017 pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV. Vyštudovala slovakistiku v Krakove, doktorandské štúdium absolvovala v Prahe. Je autorkou monografie Kritik v spoločnosti. Spory Alexandra Matušku (1930 – 1938) (2021), spoluautorkou knihy Modernizácia kritikou: Hamaliar, Chorváth, Bor a Matuška (2023) a spolueditorkou viacerých vedeckých a odborných publikácií, vrátane Kritickej ročenky 2022 a kolektívnej monografie Kontakty literatúry: modely – identity – reprezentácie (2020). Prispieva do literárnych a kultúrnospoločenských časopisov, píše literárne kritiky, prekladá do poľštiny umelecké a odborné texty (Rudolf Chmel, Ľubomír Lipták a iní).

Peter Juščák, spisovateľ a publicista. Po štúdiu na Vysokej škole dopravnej v Žiline pôsobil v technických a novinárskych profesiách, v slovenskom rozhlase a v Ústave pamäti národa. Vydal zbierku poviedok Komu ujde vlak (1986), románovú novelu Som Ťukot (1999), dokumentárno-publicistické knihy Odvlečení (2001, 2011), Michal Kováč a jeho bremeno (2003), román ... a nezabudni na labute! (2014), Balkan blues (2018) a Desaťkrát Gulag (2023). V roku 2000 bol viac ráz v Kosove, odkiaľ prispieval do Kultúrneho života. Je autorom rozhlasových hier, fíčrov a scenárov dokumentárnych filmov.