Vyhľadávanie
Takmer 500 vystavovateľov, z toho 280 zahraničných, sa predstavilo na 49. Medzinárodnom knižnom veľtrhu vo Varšave. Toto najväčšie stretnutie vydavateľov v rámci strednej Európy sa konalo v dňoch 20.- 23. mája. V našom národnom stánku sme vystavili viac ako 250 kníh od 25 slovenských vydavateľov.
Ruský "nový začiatok"
Hosťom tohtoročného varšavského veľtrhu bolo Rusko. Svoju knižnú kultúru predstavilo pod heslom Rusko - nový začiatok. Ruská expozícia zabrala celú tretinu výstavnej plochy, samostatnú expozíciu malo mesto Moskva a vystavené knihy a sprievodné akcie k nim doplnila aj veľkoryso poňatá multimediálna prezentácia kultúrnych a umeleckých pamiatok v ruských múzeách (napr. v Ermitáži či Tretiakovskej galérii).Pre poľských návštevníkov veľtrhu bolo však podstatné, že v ostatných troch rokoch vyšlo v Rusku viac ako 200 prekladov z poľštiny (z nich 170 tvorila krásna literatúra)a časť z nich si mohli prezrieť na samostatnej výstavke. Ruské knihy na výstave mali poväčšine aj u nás dobre známy "klasický" dizajn, ktorý je dosť vzdialený od moderného dizajnu kníh, aké teraz vychádzajú vo svete. Len edície sci-fi literatúry už zachytili trendy súčasnej grafickej tváre tohto - v Rusku stále populárneho žánru. Ruská expozícia bola svedectvom toho, že ani postsovietsky putinovský režim sa nezriekol veľkorysej podpory svojej literatúry a celej knižnej kultúry.
Stretnutia so slovenskou literatúrou
Aj varšavský knižný veľtrh bol pre Literárne informačné centrum, organizátora prezentácií slovenskej literatúry a knižnej kultúry v zahraničí, dobrou príležitosťou predstaviť niektorých reprezentantov súčasnej slovenskej literatúry. V tomto roku to boli básnik a vydavateľ Peter Šulej, prozaik a autor kníh pre deti Peter Karpinský a literárny kritik a básnik Radoslav Matejov. Peter Šulej prišiel do Varšavy predstaviť výber zo svojej poézie, ktorý vyšiel v minulom roku v preklade do poľštiny pod názvom Poézia (v preklade M. Babka vydal Inštitut Kultúry Ars Cameralis, Katovice 2003, s finančnou podporou LIC), a zároveň aj knižnú produkciu vydavateľstva Drewo a srd a umelecký časopis VLNA, ktorého je šéfredaktorom. Peter Karpinský predstavil svoju tvorbu z poviedkovej knihy Oznamujeme všetkým majiteľom hrobov, a tiež trojjazyčnú poľsko-slovensko-lemkovskú básnickú antológiu W liliovej czyszy, na ktorej sa podieľal ako prekladateľ a prispel do nej aj vlastnou básňou s témou "poézie o horách". Radoslav Matejov sa okrem svojej poézie z knihy Jednosmerný spánok prezentoval predovšetkým literárnou esejou o básnickej tvorbe a životných osudoch Laca Novomeského. Moderátorom všetkých stretnutí bol prozaik Anton Baláž, vedúci literárneho oddelenia Literárneho informačného centra.
Prvé stretnutie sa uskutočnilo v Inštitúte slavistiky Varšavskej univerzity s poslucháčmi, ktorí tu študujú - v kombinácii s iným slovanským jazykom aj slovenčinu. V súčasnosti je to vyše dvadsať študentov a ich slovenským lektorom je Peter Milčák, pedagóg z Prešovskej univerzity, na Slovensku známy skôr ako majiteľ levočského vydavateľstva Modrý Peter. Po predstavení tvorby A. Baláža, P. Šuleja a P. Karpinského sa v otvorenej diskusii hovorilo o systéme podpory pri vydávaní a prekladoch pôvodnej slovenskej literatúry, ale najmä o príčinách toho, že pôvodná slovenská tvorba, hoci kvalitatívne porovnateľná s tvorbou v okolitých krajinách, je vo svete stále veľmi málo známa. A. Baláž uviedol, že v ostatných rokoch vyšlo s finančnou podporou LIC viac ako 130 pôvodných slovenských kníh, ale ich vydanie väčšinou (hádam s výnimkou kníh M. Hvoreckého) nesprevádzali rôzne marketingové a reklamné aktivity, ktoré sú dnes v zahraničí nevyhnutnou súčasťou uvedenia nového titulu a nového, predtým neznámeho autora na knižný trh zvlášť. Dôležitý je aj faktor vydania knihy u veľkého zahraničného vydavateľa, ktorý má aj veľkú distribučnú sieť. Za dobrú formu, ako predstaviť slovenskú poéziu v zahraničí, označil P. Šulej rôzne literárne festivaly - práve tu sa možno presvedčiť aj o tom, s akým záujmom, často až prekvapením je prijímaná súčasná slovenská poézia. Uviedol aj príklad básnického festivalu Ars poetika, ktorý sa konal v uplynulom roku v Bratislave a bol veľmi dobrou príležitosťou predstaviť medzinárodnému publiku slovenských básnikov. Do diskusie sa postupne zapojili aj študenti - prevažne študentky slovakistiky, ktoré práve pod odborným vedením P. Milčáka majú už prvé skúsenosti s prekladmi zo súčasnej slovenskej literatúry a uvažujú o možnostiach venovať sa v budúcnosti práve prekladom slovenských autorov do poľštiny. Zaujala ich preto aj produkcia vydavateľstva Drewo a srd (snažili sa "rozlúštiť" jeho názov), ktorej časť P. Šulej priniesol na stretnutie. Doplnil ju aj niekoľkými číslami štvrťročníka VLNA, ktorej jedno číslo bolo venované špeciálne poľskej poézii. Na VLNE študentov zaujala jej nápaditá grafická úprava, ako aj jej multimediálny rozmer v podobe priložených CD. Stretnutie sa skončilo živou a zainteresovanou diskusiou o súčasných slovenských autoroch a pozvaním do nášho knižného stánku na veľtrhu - čo v nasledujúcich dňoch väčšina mladých slovakistov aj využila.
Druhé stretnutie sa konalo v Slovenskom inštitúte vo Varšave a jeho ťažiskom bolo predstavenie poézie Laca Novomeského, ktorého storočnica bola tento rok zaradená aj do kalendára kultúrnych výročí UNESCO. Slovenský inštitút stretnutie dobre organizačne pripravil, v samostatnom programovom bulletine boli uvedené základné informácie o živote a tvorbe Laca Novomeského. Prítomnému publiku v reprezentačných priestoroch inštitútu potom básnika príťažlivým esejistickým slovom priblížil mladý literárny kritik PhDr. Radoslav Matejov. Zároveň zazneli Novomeského verše - v slovenskej interpretácii v podaní poslucháčky slovakistiky Adriany Boháčovej, v poľských prekladoch Józefa Vaczkowa ich interpretoval mladý poľský herec Janusz Brodacki. Na stretnutí bol prítomný aj pán Waczkow a moderátor večera A. Baláž ho vyzval, aby povedal pár slov o svojich prekladoch Novomeského poézie do poľštiny. J. Waczkow, známy a uznávaný prekladateľ modernej slovenskej poézie, hovoril o tom, čím ho zaujala Novomeského poézia, ale aj ako ho oslovil Novomeského tragický osud väzneného a nadlho umlčaného básnika. V druhej časti malo stretnutie v inštitúte podobu stretnutia s tvorbou Petra Šuleja - poľské preklady jeho básní recitoval zasa J. Brodacki a odvážna metaforika a originálne obrazy Šulejovej postmodernej poézie vyvolali veľmi živý ohlas mladého publika. Peter Karpinský tu podrobnejšie predstavil už spomenutú trojjazyčnú antológiu W liliowej czyszy, ktorá je výsledkom stretnutia poľských a slovenských básnikov Wrzosowisko 2003, tematicky orientovaného na poéziu inšpirovanú prírodou - horami. Je v nej 30 autorov - slovenských, poľských a lemkovských (poľské nárečie) - a táto medzinárodná akcia by pod záštitou slovenského konzulátu v Krakove mala pokračovať aj v lete tohto roku. Tematicky a obsahovo originálna antológia bola prijatá s veľkým záujmom a exemplár, ktorý si P. Karpinský priniesol na stretnutie, venoval knižnici Slovenského inštitútu. Mimochodom, práve do tejto, dnes už bohatej knižnice slovenskej literatúry v ostatných rokoch putuje aj časť kníh z nášho národného stánku - najmä diela súčasných básnikov a prozaikov; študentom slovakistiky tým pomáhame dôkladnejšie poznávať súčasnú literatúru a čerpať podnety pre svoje seminárne a diplomové práce zo slovenskej literatúry.
Tretie stretnutie zorganizovalo LIC spolu s poľským PEN centrom a malo charakter autorského čítania. Uskutočnilo sa v stále ešte honosnom Dome literatúry na krakovskom Predmestí, v príjemných komorných priestoroch PEN centra, odkiaľ je zaujímavý a pre poľských literátov zrejme aj inšpirujúci pohľad na varšavské Staré Mesto. Stretnutie sme ešte v Bratislave s kolegyňou M. Vallovou pripravovali spolu s predsedom poľského PEN centra, uznávaným básnikom a výborným prekladateľom zo slovenčiny Marianom Grzescakom. Nadchla ho poézia P. Šuleja, hovoril o nej ako o skutočnom objave pre poľského čitateľa, a hoci na tomto večernom stretnutí zaznela znova Šulejova poézia v preklade M. Babka a v interpretácii J. Brodackého, M. Grzescak predniesol vlastný preklad jednej jeho básne. V poľskom preklade sa čítala aj poviedka P. Karpinského Sfinga a jej autor potom hovoril o zdrojoch inšpirácie pri písaní svojej prvej poviedkovej knihy Oznamujeme všetkým majiteľom hrobov a prezradil, že medzi ne patrí aj Varšava, kde strávil niekoľko mesiacov na študijnom pobyte a považuje ju za veľmi inšpiratívne mesto. Rado Matejov čítal zo svojej zbierky Jednosmerný spánok a zaujal jej "dointerpretovaním" a zaujímavým nahliadnutím do mechanizmov vzniku postmoderných básnických textov. Čítanie sa odohralo v uvoľnenej, inšpiratívnej atmosfére, ktorú podporili aj dobré slovenské značkové vína - nezištný "sponzorský" príspevok riaditeľky Slovenského inštitútu pani Helenky Jacošovej.
"Drukowali Slovaci"
V rámci varšavského veľtrhu sa každoročne vyhlasujú aj najkrajšie knihy roka. V roku 2003 poľskí vydavatelia prihlásili do súťaže 55 kníh a porota v tajnom hlasovaní udelila 5 cien a 20 prémií. V kategórii katalógov a bibliofílií získalo cenu bibliofilské vydanie Kráľa Ubu, ktoré popri krátkych úryvkoch z diela Alfreda Jarryho, francúzskeho autora čierneho humoru (napr. známa a slávna je veta Keby nebolo Poľska, nebolo by ani Poliakov!), dopĺňa štyridsať ilustrácií poľského výtvarníka J. Mladožienca. Ide o miniatúrnu knižočku s nápaditým dizajnom s plnofarebnými reprodukciami ilustrácií, náročnú na polygrafickú prípravu a tlač. Knižočku vydala Galéria Zderzak v Krakove a vytlačili ju v tlačiarni Spolku Slovákov v Krakove. A tak vedúci tlačiarne Miroslav Molitoris spolu s vydavateľom prevzali z rúk predsedu poroty J. Vilkoňa cenu za túto krásnu knižočku. Rovnaký úspech dosiahla slovenská "drukaren" v Krakove dosiahla už aj v minulom roku, keď získalo ocenenie bibliofilského katalógu.
Táto tlačiareň, a rovnako vydavateľstvo, ktoré pri Spolku Slovákov v Krakove vzniklo, zohráva od deväťdesiatych rokov minulého storočia čoraz významnejšiu úlohu v udržaní spolkového života a publikačných možností pre slovenskú krajanskú komunitu žijúcu v susednom Poľsku. Tlačiareň, dnes jedna z najmodernejších malých tlačiarní v Poľsku, získala vďaka osobnej iniciatíve vtedajšieho slovenského premiéra J. Čarnogurského v roku 1991 kvalitný tlačiarenský stroj, ktorý napríklad pomohol prejsť krajanskému mesačníku Život na farebnú tlač a dnes je skutočnou reprezentačnou vizitkou života krajanskej komunity. Vychádza od roku 1958 a práve v čase konania veľtrhu vyšlo jeho 550. číslo. Na malej slávnosti v Slovenskom inštitúte časopis v piatok 21. mája popoludní predstavil jeden z jeho zakladateľov a dnešný vedúci redaktor Ján Špernoga. Prijal som pozvanie zúčastniť sa na tejto malej oslave - aj preto, lebo poznám Život od polovice 80. rokov a Janko Špernoga je môj priateľ, ktorého neúnavné úsilie šíriť slovenské slovo medzi stále sa zmenšujúcou krajanskou komunitou si zaslúži úctu (a iste by si zaslúžilo aj ocenenie zo Slovenska). Ako výstižne povedal na slávnosti zástupca vydavateľa M. Molitoris, "hso Životom prichádza do slovenských rodín slovenčina". A je to moderná, súčasná slovenčina, často oveľa čistejšia ako tá, ktorou píšu slovenskí novinári.
Existencia vydavateľstva a tlačiarne spolku má nezanedbateľný význam aj pre šírenie slovenskej literatúry v Poľsku. Ako uviedol M. Molitoris, za 14 rokov existencie tlačiarne v nej vytlačili 9 diel slovenských autorov - počnúc veľkým výberom Hviezdoslava, cez básne V. Kovalčíka, až po obsiahlu básnickú antológiu A boh mi dal slovo a Hykischov román Milujte kráľovnú;- tieto dve diela by, napriek finančnej podpore LIC, neboli mohli vyjsť bez výrazného prispenia vydavateľstva Spolku Slovákov v Poľsku. Ich práca si preto zaslúži aj naše uznanie - tlmočil som ho aj na stretnutí v Slovenskom inštitúte.
V znamení spolupráce
Vedúca nášho národného knižného stánku Miroslava Bilačičová sa na záver veľtrhu zúčastnila na stretnutí s poľským ministrom kultúry Valdemarom Dabrowským. Stretnutie zahraničných vystavovateľov, medzi nimi aj riaditeľov MKV v Prahe, Frankfurte, Moskve a Lipsku, pripravil organizátor knižného veľtrhu Ars Polonia. Na stretnutí s mladým, dynamickým ministrom, ktoré sa konalo v otvorenej a srdečnej atmosfére, sa diskutovalo o možnostiach a koordinácii vzájomnej spolupráce pri organizovaní jednotlivých veľtrhov. Osobitnou témou boli otázky spolupráce na týchto veľtrhoch v rámci Vyšehradskej štvorky.
Knižné veľtrhy okrem plnenia informatívnej a osvetovej funkcie majú zároveň aj komerčný rozmer. Vo Varšave, a tu zvlášť, je to stúpajúci počet návštevníkov týchto "targov ksiazki". Aj tento rok som bol opäť uchvátený pohľadom na dva dlhé rady návštevníkov, ktorí sa zhromaždili pred Palácom kultúry v piatok 2l. mája pred 14.00 hod., vo chvíli, keď sa palác plný kníh otváral aj pre verejnosť. A rovnako to bolo aj v sobotu, keď tieto rady lemovali palácové nádvorie celé hodiny. Pri pomyslení na našu Bibliotéku mi zovrelo srdce smútkom...
Ako veľmi by slovenská literatúra aspoň na tých pár dní v roku potrebovala takýto palác plný kníh a ľudí, ktorí tam prídu za knihami.
