Podarilo sa mi preložiť viac než 30 súčasných slovenských autorov

Zvonko Taneski (1980) - literárny vedec, kritik, básnik, editor a prekladateľ. Od septembra 2015 pôsobí na Katedre slovanských filológií FFUK v Bratislave. Vedie prednášky a textové semináre z dejín umeleckého prekladu. Popri výskumnej práci v oblasti slovensko-macedónskych literárnych a kultúrnych vzťahov prekladá zo slovenčiny do macedónčiny. Knižne vydal diela Pavla Vilikovského, Jany Beňovej, Ivany Dobrakovovej, Petra Šuleja, Dušana Mitanu, Juraja Šebestu, Milana Richtera, Miroslava Demáka a ďalších, zostavil aj niekoľko básnických antológií.

Zvonko Taneski a Etela Farkašová sa predstavili v online diskusii, video nájdete na našom YouTube LIC_online. Podujatie moderoval Dado Nagy.

Prinášame vám niekoľko odpovedí na otázky Michala Kríža, ktoré vyšli v časopise Štiavnické noviny.

Ako ste sa dostali k prekladom slovenskej literatúry do macedónčiny?

Z. T.: Dostal som sa k tomu už v rámci doktorandského štúdia vo vednom odbore „Teória a dejiny slovenskej literatúry“ na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v období 2004 – 2007. Odvtedy sa mi podarilo do macedónčiny preložiť knižne alebo časopisecky viac než 30 súčasných slovenských autorov a som rád, že tieto preklady doposiaľ skutočne rezonujú v macedónskom kultúrnom prostredí, píšu sa o nich recenzie, štúdie do zborníkov, referáty na medzinárodné odborné konferencie a pod. Pritom sa vždy snažím vyberať takých autorov, ktorí nielenže spravia dobré meno slovenskej literatúre v zahraničí, ale zároveň ulahodia vkusu macedónskych čitateľov.

Ktoré diela ste doteraz preložili a aké ohlasy zaznamenali doma v Macedónsku?

Z. T.: V knižnej podobe som doteraz do macedónčiny preložil povedzme dve prozaické diela Pavla Vilikovského, ďalej prozaické knihy Dušana Mitanu, Jany Beňovej, Juraja Šebestu, Ivany Dobrakovovej, básnické diela alebo výbery Petra Šuleja, Františka Lipku, Milana Richtera, Martiny Strakovej, Erika Ondrejičku, Juraja Kuniaka, Miroslava Demáka atď. Okrem toho som zostavil dve knižné antológie a jedno tematické číslo venované súčasnej slovenskej literatúre v renomovanom macedónskom literárnom časopise. Počet ohlasov na tieto preklady je pomerne veľký, všetky záznamy sa snažím dôkladne archivovať vo svojej bohatej personálnej biobibliografii (ktorá má zatiaľ 90 strán) a takisto z nich vychádzam aj v niektorých svojich novších vedeckých monografiách (vydaných v slovenčine a v macedónčine), no osobitne by som vyzdvihol pri tejto príležitosti napríklad dva hrubšie zborníky z bilaterálnych slovensko-macedónskych konferencií o vzájomných literárnych, jazykových a kultúrnych vzťahoch publikovaných v rokoch 2015 a 2016.

Akému prekladu sa venujete počas pobytu TROJICA AIR?

Z. T.: Venujem sa prekladu románu Scenár známej slovenskej spisovateľky Etely Farkašovej. Román získal cenu Anasoft litera za rok 2018 a podľa môjho názoru v macedónskom kultúrnom prostredí zarezonuje, keď vyjde aj v knižnej podobe (vydanie sa plánuje niekedy v budúcom roku). Dovtedy vyjdú ukážky z prekladu v dvoch reprezentatívnych macedónskych časopisoch (jeden tlačený, druhý elektronický) čo pomôže k predstaveniu a následne k afirmácii tejto kvalitnej autorky medzi macedónskymi čitateľmi, vzhľadom na to, že jej dielo doteraz nebolo preložené do macedónskeho jazyka.

Macedónsko má indoeurópsky jazyk príbuzný bulharčine, aký je medzi nimi rozdiel?

Z. T.: Samozrejme, je pravdou, že sú to príbuzné jazyky, ktoré majú vysoký stupeň vzájomnej zrozumiteľnosti (možno by sa to dalo adekvátne porovnať s češtinou a slovenčinou). Macedónčina je zároveň príbuzná aj so srbčinou a chorvátčinou, v ich lexike je veľa podobných slov. Bulharčina, macedónčina a do istej miery aj srbčina majú totiž paralely, ktoré vznikali v rámci balkánskeho jazykového zväzu. No macedónsky jazyk má aj isté špeciálne a dokonca jedinečné vlastnosti, ktoré nadobudol vďaka polohe krajiny v centrálnej časti Balkánu. Na pozadí iných (južno)–slovanských jazykov vyniká macedónčina svojou gramatickou štruktúrou, najmä tým, že v nej neexistuje systém pádov. Spisovná macedónčina je jediný spisovný južnoslovanský jazyk, ktorý má tri tvary určitého člena podľa stupňa blízkosti k hovorcovi, ako aj tvar minulého času utvorený spojením pomocného slovesa „mať“ a trpného minulého príčastia stredného rodu. Pravopis macedónskeho jazyka je napokon celkom konzistentný a fonematický.

Na prekladateľskej rezidencii v Banskej Štiavnici ste po prvýkrát? Ako na vás pôsobí mesto a aké sú podmienky na prácu, ktoré vytvára TROJICA AIR?

Z. T.: Na prekladateľskej rezidencii TROJICA AIR som po prvý raz a vnímam to ako novú a vzácnu skúsenosť. Podmienky sú veľmi dobré, miesto na mňa pôsobí inšpiratívne a upokojujúco. Je tu pomerne ticho, a preto sa mi pracuje výborne, nemôžem sa vôbec sťažovať, cítim sa tu dosť príjemne.

Literárne informačné centrum a Mesto Banská Štiavnica ponúkajú každý rok jedenásť rezidenčných pobytov. Aj v roku 2022 bol projekt TROJICA AIR podporený finančným príspevkom z Fondu LITA. Autorkou grafickej koncepcie je Kristína Soboň, autormi loga Trojica Air Palo a Janka Bálik.