Vyhľadávanie
Poézia nestarne
Sú stretnutia, ktoré si človek nesie v sebe ako mimoriadny zážitok, ale nikdy nedokáže úplne sprostredkovať ich atmosféru niekomu druhému. Uvedomila som si to ešte ako mladá novinárka pri rozhovoroch a stretnutiach s Mašou Haľamovou. Bola prvou dámou slovenskej poézie, ale koľko v nej bolo pokory, jednoduchosti a láskavosti, keď spomínala na svoj život a tvorbu. A ochoty, keď pózovala pre fotografický objektív, hoci aj vo svojej domácnosti pred obrazom, na ktorom bola ešte ako mladučké dievča v kroji, alebo autorizovala článok s lupou, lebo oči už neslúžili... Najpôsobivejšia však bola, keď celkom prirodzene prešla v rozprávaní do citácií svojich veršov. Odvtedy sa mi, nevdojak, väčšina prednesov jej poézie zdá nepatrične patetická a ťažko sa vyrovnávam aj s ich zhudobnenou podobou. V ušiach mi totiž stále znie jej hlas.
O to viac mi bolo ľúto, že v spomienkovom programe na počesť storočnice Maše Haľamovej, ktorý pripravili Femina, Živena a Mestská knižnica v Bratislave 26. augusta v letnej čitárni U červeného raka, poetkin hlas z rozhlasového záznamu nezaznel. Vypočuli sme si však veľa zaujímavých spomienok na poetku a hodnotenie jej tvorby z rôznych uhlov pohľadu (rodina, spolupracovníci z Mladých liet, kolegovia spisovatelia, režisér ap.). Za rodinu prehovoril synovec Dušan Roll a okrem iného avizoval knihu o poetke A poďakujem sa životu, ktorá by mala vyjsť túto jeseň, režisér Vlado Rusko hovoril aj o jej nahrávkach v edícii Knihy, ktoré sa počúvajú. Na záver všetkým poďakovala Viera Haľamová, najmladšiu generáciu Haľamovcov reprezentovala hudobníčka a speváčka Mirka, ktorá vystúpila po boku Zuzany Homolovej. Celý program kultivovane moderovala spisovateľka Viera Švenková.
Možno by bolo bývalo vhodné niektoré vystúpenia skrátiť a dramaturgicky zjednotiť. Postarať sa o viac stoličiek a prilákať aj mladšiu generáciu, i keď nechýbali staré mamy s vnúčatami. Napriek týmto výhradám program bol hodnotným príspevkom tohtoročného Kultúrneho leta a dôstojným pripomenutím si storočnice autorky, ktorej poézia nestarne a osvieži i dnes dušu ako čistý prameň...
Elena Ťapajová
