Vyhľadávanie
Vo Film café na Vysokej ulici v Bratislave predstavili novú knihu vydavateľstva Marenčin PT s názvom Prežil, aby odriekal kadiš. Ide o spomienky A. Romi Cohna (88), bratislavského rodáka, ktoré zaznamenal a spracoval jeho priateľ Dr. Leonard Ciaccio. Obaja páni boli na prezentácii slovenského prekladu knihy tiež prítomní, aj keď iba na diaľku. Prostredníctvom modernej techniky ich bolo možné celý čas sledovať na obrazovke, rovnako ako oni videli bratislavské publikum, ktoré prišlo knihu privítať. Romi Cohn aj Leonard Ciaccio sa fyzicky nachádzali v USA, kde obaja žijú. V angličtine sa im prihovárala Eva Salnerová, ktorá knihu do slovenčiny preložila, a tiež bývalý veľvyslanec Slovenska v USA, sociológ Martin Bútora. Podujatie uvádzal etnológ Peter Salner, pôsobiaci v Ústave etnológie SAV, podpredseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, manžel Evy Salnerovej. Všetci traja s veľkým zanietením rozprávali o nevšednom a vzrušujúcom životnom príbehu Romi Cohna. Knižnú podobu sa rozhodol dať mu práve Leonard Ciaccio. Obaja muži majú totiž blízko seba svoje domy a chodili spolu na ryby. Nič vraj nechytili, ale Romi vždy rozprával Leonardovi svoj príbeh, ukázal mu aj staré fotografie, ktoré sa k udalostiam viazali. Jeho priateľ usúdil, že takýto príbeh jednoducho musí zostať zvečnený aj pre ďalšie generácie, a tak sa pustili do písania knihy. Vyšla v angličtine, v USA, v roku 2001. Podľa Martina Bútoru sa kniha číta skoro ako detektívka, a preto by si ju mohli s chuťou prečítať aj príslušníci najmladšej generácie, aby sa dozvedeli o tom, čo sa u nás a v Európe v minulosti dialo.
Mimochodom, uvedenie knihy sa na Vysokej ulici nekonalo náhodou, práve na tejto ulici kedysi, ešte ako chlapec, Romi Cohn žil. Jeho otec Leopold Kohn bol úspešný obchodník. Romiho rodičov a jeho štyroch súrodencov napokon deportovali do koncentračného tábora, odkiaľ sa vrátil len otec. Dožil sa potom až 96 rokov.
Začiatok vojny zastihol Romiho ešte ako chlapca, narodil sa v roku 1929. Počas deportácií sa skrýval a neskôr ušiel k partizánom. V knihe opisuje aj povojnový život v Bratislave až po obdobie februára 1948, kedy emigroval do Kanady, a neskôr do USA. V New Yorku začal podnikať, stal sa významným podnikateľom v oblasti stavebníctva. Peter Salner počas večera zaspomínal aj na to, ako sa Romi Cohn zásadnou mierou pričinil o záchranu židovského cintorína a vybudovanie memoriálu Chatama Sofera. Faxová, telefonická a mailová komunikácia s Romim bola vraj často úsmevná a chaotická, ale výsledkom je miesto, ktoré si ctia Židia na celom svete. Peter Salner prezradil aj tajomstvo svojho vyjednávacieho umenia na rokovaniach, ktoré pri tejto príležitosti na rôznych úrovniach absolvoval: polovicu toho, čo hovorili, vraj nerozumel, keďže hovorili po anglicky, a druhú zas nepočul, pretože má problém so sluchom. Usmieval sa teda dovtedy, kým nedosiahol želaný výsledok a bol úspešný.
Iris Kopcsayová
