Vyhľadávanie
Beh, najmä vytrvalostný, je v móde. Behajú politici, vrcholoví manažéri aj spisovatelia. Niekto pre zdravie, niekto pre kondíciu, niekto pre prestíž a niekto pre radosť. Najmä tým štvrtým je určená skvelá kniha Stvorení pre beh (Tatran 2012). Publicista a vytrvalec Christopher McDougall v nej putuje za tajomstvom indiánskeho kmeňa Tarahumarov, ktorí žijú v Medených kaňonoch Mexika. Hovoria im tiež bežiaci ľudia. Toto mierumilovné a plaché, avšak hrdé spoločenstvo pred násilím vždy utekalo, a tak sa uchýlilo na nedostupné miesta mimo civilizácie, kde žije podľa odvekých tradícií. Doslova legendy kolujú o ich železnom zdraví a vytrvaleckých schopnostiach. Vraj dokážu uštvať aj antilopu. Práve tieto chýry lákali autora. Vydal sa na dobrodružnú cestu po nebezpečných cestách a horských chodníčkoch bez istoty, že zázračných atlétov nájde. Ale podarilo sa. Nielenže na vlastné oči videl ľahkosť bežcov v remienkových sandáloch, ale stretol aj Caballa Blanca, muža, ktorý sa do hôr utiahol pred svetom, spriatelil sa s týmito tajuplnými ľuďmi a po rokoch sa im v behu vyrovná. Okrem svojho osudu mu porozprával aj o pokusoch urobiť z tarahumarských zázračných bežcov pretekárov, a dokonca amerických reprezentantov, opísal ich vystúpenie na extrémnom leadevillskom 100-míľovom behu (161 km, tento rok sa bude konať 18. a 19. augusta). Spomenul aj špekulanta Fishera, ktorý si chcel na naivných Indiánoch vystavať slávu a zarobiť. Jeho egoizmus a agresivita však priniesla jediný efekt. Tarahumarovia už nepretekajú.
Autor cestovateľské zážitky rozšíril o pohľady športových odborníkov a ďalšie informačné zdroje a spojil ich do napínavého rozprávania. Dospel k tomu, že ľudia sú stvorení pre beh, a to pre beh naboso. Rýchlosť behu nie je len otázkou kondície, ale aj srdca. Dobrí bežci sú poväčšine aj dobrí ľudia (ako príklad uvádza aj Emila Zátopka, ktorý podaroval svoju olympijskú medailu). Platí, že dobrý človek je dobrý bežec, alebo, že dobrý bežec je dobrý človek? Každopádne, behu nesmie chýbať radosť. A to je zrejme to najväčšie tajomstvo bežiacich ľudí.
Ak plánujete absolvovať niektorý z dlhších jesenných behov alebo máte ambíciu získať miestenku na OH 2016, iba s radosťou nevystačíte. Siahnite po Malej červenej knihe o behaní (Premedia Group 2012) športového novinára a bežca Scotta Douglasa. V 250 krátkych kapitolkách nájdete všetko, čo by každý bežec mal vedieť, aby sa zlepšoval a vyhol zraneniam. Autor zvolil odľahčený tón s presnou terminológiou a okrem rád, čo si obliecť a obuť, čo jesť a piť, ako si plánovať a zostavovať tréningy, ako si rozvrhnúť sily, neodpustí si aj vtipné odporúčania. „V prvej polovici pretekov nebežte ako idiot a v druhej polovici nebežte ako bojko.“ Aj poznámka o rannej káve je ľahko zapamätateľná: „Neopustite dom, kým káva neopustí vás.“
Do tretice spomeniem aj knihu slovenského autora a bežca Viktora Bielika Neležme, bežme s podtitulom Všetko o tréningu pre pomalých aj rýchlych z vydavateľstva Sportdiag (2010). Cenné rady prispejú k radosti z behu.
