Ruský knižný trh a jeho otázniky

Súčasnú úroveň knižnej kultúry v Rusku názorne prezentoval aj 17. ročník Moskovského medzinárodného knižného veľtrhu. Charakterizovala ju vynikajúca polygrafia, kvalitný papier, reprezentačný dizajn. Ako konštatovali odborníci – knihy boli pestré, rôznorodé a zaujímavé. Dokumentovali to aj výsledky súťaže Kniha roka, kde udelili hlavnú cenu 1. zväzku Veľkej ruskej encyklopédie a ďalšie ceny za prózu,  poéziu, debut roka a bestseller roka. Celkový obraz ruskej knižnej kultúry na veľtrhu možno zhrnúť: pútavý.  Čo však hovoria čísla?

Knižná komora očakávala okolo 87 tisíc titulov kníh. Ročný náklad (okrem periodík) sa odhadoval na 700 miliónov exemplárov. Sú to vysoké ukazovatele, najmä keď si pripomenieme, že posledný raz vyšlo vyše 86 tisíc titulov kníh v roku 1974. Rusko sa v počte vydaných kníh už v roku 2003 dostalo medzi päť svetových vydavateľských veľmocí. Tento posun vpred dosiahol knižný priemysel – ako konštatoval predstaviteľ Ruského knižného zväzu S. Stepašin – vďaka určitým výhodám, ktoré mu poskytol štát. Napriek tomu existujú v tomto dynamicky sa rozvíjajúcom odvetví problémy. Na ich riešenie treba komplexnú podporu štátu. Znepokojuje najmä zastarávanie polygrafických zariadení (opotrebovanosť dosiahla 70%), ale i ďalšie technické i finančné problémy.

 Znepokojujúcim faktom v knižnej kultúre je aj pokles čítania. Odborníci priznávajú, že to nie je iba dôsledok  rozvoja informačných technológií a magickej sily televízorov a počítačov. Príčin je viacero. Pokles záujmu o čítanie vidia aj v širokej ponuke lacného čítania. Mládež  vychovávajú knižky tzv. jednodňovky – s primitívnym obsahom, s bojovou tematikou či ľúbostné romániky s plytkými intrigami. Preto vydavateľské kolekcie na veľtrhu boli príjemným osviežením v mori brakových vydaní.

–lč–