Vyhľadávanie
Do konca osemdesiatych rokov 20. storočia bol vo vtedajšom Československu komiks skôr trpeným okrajovým žánrom. Prežíval vďaka časopisom pre deti a mládež Kamarát či Elektrón a svoju úlohu určite zohrali komiksové zošity ako Rychlé šípy a Čtyřlístek. Neveľká komunita skalných komiksových priaznivcov si ako vzácnosť schovávala komiksové zošity zo šesťdesiatych rokov od kultového autora Káji Saudka. Mimochodom, jeho príbeh Muriel a andělé (1969) nedávno česká odborná porota vyhlásila za „nejlepší český komiks všech dob...“
Pokiaľ si prednovembrová generácia spájala komiks s Káčerom Donaldom či Spider Manom, tak dnešný „násťroční“ sú už niekde úplne inde. Tento žáner sa totiž vyvíja a rovnako ako ostatné formy umenia špecificky reagoval na informačný vek. Internet umožňuje kombinovať výtvarné riešenia s počítačovou animáciou a účelovo komponovanou hudobnou zložkou. Z pôvodne dvojrozmerného tlačeného nosiča informácií sa tak postupne vyvinula doslova multimediálna záležitosť. Samozrejme, pôvodná forma komiksu je stále prítomná vo forme komixových kníh či zošitov a fanúšikovia na ňu nedajú dopustiť, ale spolu s vývojom technológií klope už trojrozmerný 3 D komiks na dvere.
Jedným z dôkazov, že komiks sa na Slovensku prebúdza, je aj výstava, ktorú otvorili vo štvrtok 11. augusta v bratislavskom Culture bare Hopkirk. Šesť autorov ponúklo v podstate reprezentatívnu ukážku štýlov, ktoré dnes v komikse vládnu. Tomáš ROLLER sa predstavil príbehom Memento, kde klasickým výtvarným postupom varioval rozprávkovo hororové prvky. Viliam SLANINKA ponúkol uvoľneným výtvarným rukopisom ironické postmoderné „zvieracie bájky“ a oproti jeho atypickej uvoľnenosti výrazu Andrej WSÓL vo svojich Fraissartových príbehoch predviedol klasický komiksový tvar s dokonale prepracovanou grafickou technikou.
Ďalším autorom, ktorý svojím komiksom Milionár vzdal hold klasickej americkej škole, je Daniel MIHÁLIK, na druhej strane Martin CUCO LUCIAK vystavil komiks Medienka a Rudienka. Ten je atypický jednak témou (pokus o staroslovanskú legendu) a jednak robustným, hyperbolizujúcim výtvarným riešením. Najstarším autorom výstavy je štyridsiatnik Dušan BLAŽEK. Tento skúsený komiksový autor programovo pracuje na prelínaní klasickej „vážnej výtvarnej tvorby“ a komiksových postupov a podarilo sa mu to, čo je pre mnohých našich výtvarníkov žiarivým snom. Jeho komiks vydalo prestížne vydavateľstvo v Japonsku, pričom práve krajina vychádzajúceho slnka je baštou tohto žánru s dlhoročnou tradíciou komiksovej subkultúry. Pri podrobnejšom pohľade môžeme konštatovať, že pokiaľ má výstava SKomiks tendenciu reprezentatívneho pohľadu na tento žáner, tak typickým autorom komiksu na Slovensku je tridsiatnik s vysokoškolským vzdelaním, v drvivej väčšine výtvarného smeru. Zaujímavé je aj podhubie, z ktorej naša komiksová scéna vyrastá. Jednoznačne je to ojedinelý časopis BB komiks, ktorý vydáva Ľuboš Bobrík. Ten je zároveň aj tvorcom skutočne reprezentatívnej a informačne nasýtenej internetovej stránky Komiks archív. Práve z tejto webovej stránky si môže prípadný záujemca urobiť obraz o histórii, súčasnosti i smerovaní tohto žánru u nás a môže konštatovať, že po boome začiatkom deväťdesiatych rokov a nasledujúcom útlme je dnes komiksová scéna stabilizovaná. Trendom je jednoznačne komiks vo forme knihy, ktorá ponúka ucelený príbeh. Často ide o reprezentatívne publikácie s kvalitným polygrafickým spracovaním, a samozrejme, tomu zodpovedajúcou cenou. Záber tém je skutočne široký. Od klasických akčných príbehov zo súčasných veľkomiest až po fantasy a sci-fi témy zahŕňa prakticky všetko to, čo ponúka aj knižná beletria. Zaujímavé sú snahy minimalizovať, prípadne úplne odstrániť textovú zložku a rozprávať príbeh len výtvarnými prostriedkami. Na druhej strane sa začínajú objavovať aj komiksy, ktoré by sme mohli označiť za „ilustrovanú prózu“.
Ukazuje sa, že ďalším médiom na šírenie komiksu sa stáva už spomínaný internet. Ponúka možnosť masového šírenia bez enormných finančných nákladov a šancu rozšíriť obrazovú zložku o animáciu a zvuk. Takto sa už dostávame na pôdu intermediálnych projektov, ktorých budúcnosť odborníci len opatrne prognózujú. Ostatne, vtipné a funkčné prelínanie filmu a komiksu si filmoví fajnšmekri pamätajú z českého filmu Kdo chce zabít Jessii, ktorý režisér Vorlíček nakrútil v roku 1966. Spomínaná internetová prezentácia „obrázkov s bublinkami“ má ešte jeden význam. Vydavateľstvá si takýmto spôsobom testujú prípadných záujemcov o knižné vydanie príbehu, lebo zberateľstvo je hybnou silou celej komiksovej komunity.
Výstava SKomiks teda dokazuje životaschopnosť tohto žánru na Slovensku a jeho čoraz širšiu variabilitu od pôvodnej zábavnej formy až po snahu o serióznu umeleckú výpoveď. Zdá sa, že slovenskí autori ešte zďaleka nepovedali posledné slovo a so stále väčšou popularitou elektronických čítačiek kníh nás komiks zrejme poriadne prekvapí.
