Vyhľadávanie
Práve dočítavam knihu Antona Baláža Prehovor, Ezechiel. Príbeh Jána Lajčiaka. Do biografického diela, v ktorom sa prelína faktografické s fiktívnym, som sa ponorila s veľkým záujmom. Poznám filozofickú prácu Eriky Lalíkovej o našom modernom teológovi, vedcovi, mysliteľovi, no pri stretnutí s jeho literárne spracovaným životným príbehom som si ešte viac uvedomila tragickosť génia, ktorý sa ocitá v nepriaznivých pomeroch. Skľučujúco pôsobí najmä to, že viaceré negatíva, ktoré Lajčiak kritizoval vo vtedajšej slovenskej spoločnosti, pretrvávajú dodnes.
Rada siaham po knihách rozhovorov a korešpondencie, lebo dávajú prísľub autenticity. Moje očakávania nesklamala kniha Gabiky Rothmayerovej a Milky Zimkovej Dve v tom, ktorá je vlastne „dvojrozhovorom“ autoriek. Podobne koncipovaných kníh jestvuje viac; zvláštnosťou tejto je, že žánre rozhovoru a listu sa prelínajú s poviedkovými, esejistickými, publicistickými textami. Do autobiografických výpovedí sú zahrnuté sebareflexie autoriek, ich reflexie spoločenskej situácie na priereze posledných desaťročí, do rozprávania vstupujú spomienky na detstvo, mladosť, začiatky umeleckej dráhy, ale aj kritické pohľady na minulé i súčasné problémy. Na knihu som sa dávnejšie tešila ako na možnosť porovnať spôsob videnia sveta mojich kolegýň so svojím.
V posledných rokoch sledujem aj slovenskú dolnozemskú literatúru (Benková, Ďuga, Boldocký, Hronec, Ambruš, Anoca...) spoznávam jej špecifiká a uvedomujem si potrebu hlbších vzájomných kontaktov s ňou.
Z filozofie spomeniem knihu J. Maritaina Traja reformátori, v ktorej významný predstaviteľ novotomistickej filozofie 20. storočia analyzuje ideový odkaz troch osobností, ktoré narušili scholastické myslenie a – ako píše – viedli k duchovným krízam. Filozof podáva kritiku Lutherovho, Descartovho a Rousseauovho reformátorstva, obhajujúc tomistickú filozofickú tradíciu a jej syntézu s modernou vedou – so zámerom odhaliť dôsledky „bludov“, ku ktorým ráta aj myšlienkové iniciatívy troch reformátorov. Dielo ma zaujalo najmä ako podnet na diskusie – až polemické – o rôznych možných prístupoch k dejinám filozofie a k ich hodnoteniu.
Z nedávno prečítaných filozofických kníh ma zaujalo Univerzum věcí od rakúskeho filozofa K. P. Liessmanna, v ktorom sa autor zamýšľa nad estetikou každodennosti, nad postavením umenia v súčasnej spoločnosti, a tiež Globalizovaný západ G. Lipovetskeho a H. Juvina, v ktorej francúzski intelektuáli polemizujú o globalizácii a planetárnej kultúre. Rozčítanú mám knihu St. H. Jenkinsa Ako funguje veda, v ktorej autor nastoľuje niektoré otázky z metodológie prírodných vied, opierajúc sa jednak o vlastné skúsenosti, a jednak o skúsenosti iných vedcov.
