Pracovať po celý produktívny život v školskom rezorte, od postu dedinského učiteľa a  r iaditeľa školy až po pracovníka M i n i s t e r s t v a školstva SR – to je príležitosť na žatv u pozor uhodných skúseností, prekvapivých, smutných, ale aj veselých až bizarných zážitkov. Žiada si to však rozprávačský talent doplnený skvelou pamäťou. Alebo trpezlivou aktivitou v podobe písania si denníkov. Či už ide o závideniahodnú pamäť, alebo písomné záznamy, Laco Haas príjemne prekvapil početnú obec milovníkov literatúry faktu svojou ďalšou memoárovou knihou Trogár v štátnej službe (DAXE 2012). Nadviazal ňou na pôvodnú knihu Trogári (je to prezývka obyvateľov Nitry), s ktorou získal štvrté miesto medzi debutmi roka v čitateľskej ankete Knižnej revue Kniha roka 2010.

Takáto spomienková literatúra, akú úspešne rozvíja Laco Haas, sa nielen príjemne číta, lebo je bez záťaže rébusov a  postmodernistických pomätených streštenín, ale navyše vo svojom súhrne predstavuje drobné mozaikové kamienky do celkového obrazu histórie. Kamienky zachytávajúce najmä detaily a atmosféru. Autorovi nechýba odvaha – veď po väčšej sérii spomienok na vlastné osudy mladého riaditeľa školy prechádza do finálnej série zážitkov z  ministerstva po roku 1989, pripomínajúcej neraz akúsi politickú crazy komédiu až absurditu. Haasova pravdovravnosť a vernosť realite nedovolila nadmerne sypať soľ do rán spôsobených socialistickým dogmatizmom a, naopak, režimisticky glorifikovať súčasnosť v podobe baskervillského kapitalizmu.

Dobrá literatúra má byť a  býva svedectvom o dobe. Trogár v štátnej službe takouto literatúrou je a  dozaista svojím čitateľským ohlasom nadviaže na prvý zväzok Trogári. Kultivovaný rozprávač Laco Haas podal zmysluplné svedectvo o prednovembrových i ponovembrových časoch v knihe, ktorá sa naozaj dobre číta aj vďaka často využitému humornému nadhľadu.