Šťastie na mňa spadlo z neba (Ikar) nie je autobiografický príbeh, ale nevznikol ani vo vákuu. Je mozaikou osudov, spomienok, pozorovaní a situácií zo života žien okolo mňa. Hlavnej postave, marketingovej manažérke Diane, som prepožičala iba svoju prácu a meno jedného zo svojich detí. S príbehom o žene, ktorá kvôli vysnívanej práci zatají deti aj rodinné problémy, sa stotožňujú mnohé čitateľky, balansujúce na tenkom lane natiahnutom medzi kariérou, materstvom a túžbou po harmonickom partnerskom vzťahu. Vtedy je dôležité istiť sa sieťou utkanou zo vzťahov s inými ženami – kamarátkami, mamami, sestrami, susedkami a sesternicami. Tie nás v kritických chvíľach podržia, zauzlia pretrhnuté lano, zaštopkajú diery v sieti. A ja mám (z pekla) šťastie, že ich mám a že vďaka nim stíham aj písať.

Píšem, odkedy písať viem: slohy a blogy, básničky a krátke poviedky, texty do školských časopisov a literárnych súťaží. Vďaka projektu vydavateľstva Ikar Mám talent som sa odvážila zverejniť román Šťastie na mňa spadlo z neba a jeho cesta k papierovej podobe bola zrazu krátka a rýchla.

Aj v druhom románe, ktorý vyjde koncom tohto roka pravdepodobne pod názvom Tiene bieleho orgovánu, sa venujem blízkym témam: vzťahy a pokrvné putá, skryté túžby, strach a sny o obyčajnom rodinnom šťastí. Aj keby pre jeho zachovanie museli ísť hrdinovia cez mŕtvoly – podľa motta Postav dom, zasaď strom, sploď deti a znič každého, kto sa pokúsi ohroziť šťastie tvojej rodiny. A na tomto príbehu už nie je naozaj nič autobiografické. Pod orgovánom v mojej záhrade nie je zakopaná žiadna kostra, pokojne sa príďte presvedčiť, dáme si čaj a poklebetíme o deťoch a knihách.

Momentálne píšem tretí román na tému domáce násilie. Ale všetko dopadne dobre, veď viete, my ženy sme ako anjeli – keď nám zlomia krídla, poletíme ďalej na metle.

Nech vám padá šťastie z neba a pozor na krídla!