Vyhľadávanie
Zvýšenie DPH v minulom roku na jednotnú 19-percentnú sadzbu sa v jednotlivých sektoroch, ktorých sa dotklo, prejavilo rozličným spôsobom.
„Hoci priamy vplyv na poľnohospodárske a potravinárske podniky zvýšenie DPH nemalo, malo dopad hlavne na spotrebu kvalitných potravín,“ tvrdí predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec. Vysvetlil, že po zvýšení DPH sa kvalitné potraviny dostali do vyšších cenových relácií, ale rozhodujúca skupina spotrebiteľov s nízkym príjmom má tendenciu žiadať lacný tovar. To vyvíja tlak na dodávanie lacnejších tovarov, ktoré slovenskí výrobcovia pri výške vstupov nemôžu efektívne zvládnuť. Pri požiadavke lacných výrobkov obchod siahne po dodávkach z krajín, kde sú nižšie vstupy a benevolentnejšie požiadavky na kvalitu, a tým sa znižuje spotreba kvalitných potravín vyrobených v SR.
To vyvíja spätne ďalší cenový tlak na potravinárov aj prvovýrobcov.
Podľa analytikov ani odborníkov však nijaké exaktnejšie vyhodnotenie vplyvu zvýšenej DPH na jednotlivých výrobcov, obchod a spotrebiteľa zatiaľ nie je k dispozícii.
„Pri potravinách sa rast DPH neprejavil v plnom rozsahu v konečnej cene, keďže časť nárastu sa premietla do stlačenia marží podnikov,“ uviedol analytik UniBanky Ľubomír Koršňák.
Analytik Poštovej banky Miroslav Šmál potvrdil, že pre nedostatok údajov nemožno jednoznačne povedať, či sa zvýšenie DPH v dotknutých sektoroch premietlo do zvýšenia cien, alebo len do zníženia marží podnikov. Na trhu potravín, kde sa konkurencia najväčšmi pritvrdila vstupom diskontu, a najmä ceny ovocia a zeleniny klesli na minimum, išlo zvýšenie DPH podľa Šmála prevažne na úkor marží výrobcov alebo obchodníkov.
Podľa vyjadrení majiteľov hotelov a reštaurácií malo zvýšenie DPH na potraviny aj na služby v ich podnikoch pomerne negatívny vplyv. „Je jasné, že keď na Slovensku máme na rekreačné a reštauračné služby 19-percentnú daň, naše zariadenia tým strácajú na konkurencieschopnosti oproti zariadeniam v okolitých krajinách, kde majú túto daň nižšiu,“ povedal Ľ. Koršňák.
„Zavedenie DPH pri aktívnom cestovnom ruchu výrazne negatívne ovplyvnilo hospodárenie cestovných kancelárií, lebo zrazu im štát vzal šestinu celkových výnosov bez toho, že by ich na to vopred upozornil,“ povedal prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií Robert Kohlmann. Neovplyvnilo to celkový počet turistov, pretože zmluvy na vlaňajší rok už boli pouzatvárané, v návštevnosti sa to prejaví asi trojpercentným poklesom až v tomto roku.
Koršňák z UniBanky zdôraznil, že v súčasnosti má SR jednu z najvyšších DPH na knihy a časopisy z krajín Európskej únie, lebo väčšina krajín sa snaží podporovať vydávanie kníh zníženou sadzbou.
„V prvých troch kvartáloch zaznamenali kníhkupci medziročné zníženie obratu okolo 21 %, hoci vianočný trh trocha zmení čísla, reálne možno odhadovať celoročný pokles medzi 15 až 20 %,“ uviedol prezident Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR Alexius Aust.
Analýza vydavateľstiev, ktoré produkujú pôvodnú a prekladovú slovenskú literatúru, potvrdzuje prepad obratu za prvý polrok asi o 22 %. Ako ďalej povedala za Literárne informačné centrum Ľubica Suballyová, predaj v dobierkovej službe vydavateľstiev, kde ide prevažne o predaj vidieckym obyvateľom, klesol v roku 2004 až o 83 % oproti roku 2003. V prvom polroku 2004 sa vydalo v SR asi o tretinu menej knižných titulov oproti rovnakému obdobiu roku 2003 a distribútori kníh uvádzajú zníženie obratu o 20 až 25 %. Zvýšenie DPH tak ďalej zhoršilo situáciu vydavateľstiev, ktorých ekonomiku zaťažuje v súvislosti s nízkym predajom potreba stále redukovať počet výtlačkov na jeden knižný titul.
Vydavateľom novín náklady na zvýšenie DPH v minulom roku čiastočne kompenzovala nižšia cena papiera v súvislosti so silnejúcou korunou. V tomto roku však podľa obchodného riaditeľa vydavateľstva Perex Petra Mačingu musia vydavatelia rátať s rastom ceny papiera o viac ako 10 %. Vo vydavateľstve Perex sa predaj v minulom roku oproti roku 2003 neznížil napriek zvýšeniu DPH a zvýšeniu ceny výtlačku denníka v druhom polroku o korunu, prezradil Mačinga.
