Vyhľadávanie
Tohtoročná Bibliotéka bola nadmieru úspešná. Na piatich pódiách sa počas štyroch dní vystriedali v hodinových intervaloch desiatky autorov a autoriek, stánky navštívili desaťtisíce ľudí a počet predaných kníh si ani len netrúfam odhadnúť. Bolo ich tak veľa, že v stánku istého veľkého vydavateľstva sa terminál na bankové karty doslova zavaril a museli ho „ofukovať“, aby zvládol ten nával platieb. Nadšenec literatúry by si právom povedal – veď tá slovenská literatúra priam kvitne! Iste, ale jej organizovaný, spolkový život je v naopak v rozklade…
V zahraničí sa ma často pýtali, prečo máme toľko spisovateľských organizácií. Zo žartu som odpovedal: lebo u nás chce každý niečomu šéfovať. A skutočnosť? Máme unikátnu spisovateľskú organizáciu, kde jedinými aktívnymi členmi sú predseda a podpredseda. A organizáciu, z ktorej si vzali vzor Putin s Medvedevom, ale aj oni majú na týchto mnohoročných funkcionárov z povolania čo doháňať. O kolektívnom vedení a demokratickom riadení sa vo viacerých môžeme len dohadovať. Aj Rada AOSS je unikátna tým, že je neodvolateľná, a tiež nevolená žiadnym valným zhromaždením AOSS. To totiž neexistuje.
Výsledok? Za posledné tri roky sme my všetci vďaka tomuto bizarnému panoptiku večných funkcionárov prišli (napriek varovaniam o netransparentnosti nakladania s financiami) o odhadom (aj to je tá netransparentnosť) viac ako 15 000 000 korún. Zbankrotovali náš majetok. Nepohli prstom na záchranu Budmeríc. Neozvali sa, keď bol ohrozený Literárny fond, ktorý podporuje tisíce umelcov. Sami opakovane navrhli škandalóznym spôsobom likvidáciu Klubu slovenských spisovateľov, kde máme vďaka starostlivosti litfondu celoročný priestor na naše aktivity. A okato nevýhodnou zmluvou zrejme (ak ju napriek protestom a varovaniam podpísali) prídeme aj o budovu na Laurinskej ulici. Šokujúce príklady morálneho rozkladu tejto literárnej vrchnosti si môžete overiť sami vo vlastných organizáciách. Možno prídete aj na to, ako sa zbavili kníhkupectva v prízemí a návrh, aby tam bolo Panta Rhei, znemožnili absurdne vysokým prenájmom – ako pre zlatníctvo. Ale handry sú im dobré…
Na tohtoročnom knižnom veľtrhu Bibliotéka bolo uprostred 160 stánkov s knihami aj mäsiarstvo. Nerozumel som tomu, teraz už chápem. To je príprava, aby tam títo naši literárni papaláši o rok mohli hrdo vystavovať tie ohlodané kosti, čo z nášho spoločného majetku po ich bašovaní ostali…
