Vyhľadávanie
Khady: Zmrzačená
Preklad Mariana Pauliny – Danielsová
Bratislava, Ikar 2006
Životopisná próza Senegalčanky je nemilosrdnou obžalobou na tému vyriezky malých afrických dievčat. Skôr ako by ste pustili svoje uvažovanie smerom ku kultúrnej tolerantnosti a akceptovaniu tradícií, pozor! O vyriezke hovorí černoška, ktorá vyšla z tejto kultúry, akceptuje ju, ale obžalúva ju za nezmyselnú krutosť. Píše za seba a státisíce žien, ktoré stratili normálnu sexualitu a sú natrvalo poznačené zdravotnými a psychickými komplikáciami. Khady vyrastala a žila v polygamnom prostredí. Spolumanželky si po tretej osobe odovzdávajú rozdelenie intímnych manželských povinností, o ktoré sa z vyššie zmienených dôvodov rozhodne netrhajú...
V knihe sa dočítame o násilnom spolužití manželských otrokýň a manželských otrokárov. Spolu s Khady, trinásťročnou obrezanou nevestou, zažívame jej manželstvo s bratrancom, ktorého predtým nepoznala. ,,Nebol to človek, s ktorým by sa dal viesť dialóg, zotrvával na stanovisku samca, ktorý nemá žene čo vysvetľovať, lebo pravdu má vždy on. Z pohľadu západného človeka to bola dráma. Pre Afričana, alebo aspoň pre malé spoločenstvo prisťahovalcov, s ktorými sa stretávala, to bolo typické. Navyše bol takmer o dvadsať rokov starší, nikdy nechodil do školy a nevidel si ďalej od nosa.“(s. 121)
Skúste si predstaviť, že vás ako tínejdžerku vydajú za neznámeho muža a odsťahujete sa za ním do vzdialeného Francúzska. Sex je trauma a utrpenie a prvý krát sa stanete matkou v šestnástich. Potom prídu ďalšie tri deti. Každú noc vás pred nimi manžel surovo znásilňuje. Nemáte vlastné peniaze a nemôžete o ničom rozhodovať. Partner je čoraz agresívnejší... Rodina a známi vás stále presviedčajú, že takto má vyzerať pekný rodinný život. Za každý pokus oslobodiť sa vás čakajú najrozmanitejšie tresty od manžela a komunity... Toľko reálie knihy. Napriek tomu môžeme bez zaváhania povedať, že je to príbeh s happyendom. Knihu môžete odporučiť aj priateľom. Depresiu z nej nedostanú. Možno len odvahu riešiť problémy. Prečítať si Zmrzačenú znamená dozvedieť sa nové a často tabuizované informácie, ale aj stotožniť sa s jedným silným a podmaňujúcim ľudským rozprávaním africkej ženy z Paríža, ktorá dnes pomáha iným.
Khady píše ženskú literatúru v tom najzákladnejšom slova zmysle. So ženskou optikou, ženským sociálnym zaradením, a to v oboch kultúrach, senegalskej aj francúzskej. Nastoľuje základné ženské priority. Ich rodinné a priateľské spoločenstvá, kooperáciu, neformálne sociálne siete. Odhaľuje aj slabosti žien, ktoré s vidinou výhod pre svoje deti, bez zaváhania strpčujú život spolumanželke. O slepej a nebezpečnej poslušnosti žien.
Výpoveď Khady zaujme aj jej chápaním otázok kultúrnej tolerancie. „...keď nám jedna biela gynekologička povedala: Nechápem názor mojich francúzskych kolegov na vyriezku! ...Vždy im hovorím, aby dali pokoj klitorisom afrických žien! ...niektorí gynekológovia sa o to zaujímali a ona by chcela, aby „dali pokoj klitorisom afrických žien!“ ...pod zámienkou „ochrany kultúr sa tá žena miešala do toho, čomu nerozumela. Bola by som ju rada videla ako sedemročnú s roztiahnutými nohami pred žiletkou.“ (s. 161)
Ak by ste čakali v knihe obžalobu francúzskeho rasizmu, nedočkáte sa. Anabáza Khady je svojím spôsobom chválou francúzskeho sociálneho systému. Khady okrem podpory svojich afrických osvietenejších príbuzných dostala aj konkrétnu štátnu podporu.
Khady svoje problémy vyriešila. Vie a chce o nich hovoriť. Má riešenia aj pre iné ženy v podobnej situácii. Aj pre naše. Je pravda, že tu nepestujeme rituálnu vyriezku žien, manželstvo možno uzavrieť až v osemnástich a polygamia je neoficiálna a zväčša dobrovoľná. Beztak sú na Slovensku tisíce žien, ktoré v noci s deťmi utekajú z domu pred agresívnym partnerom. Na rozdiel od Khady však často prepadnú cez priveľké oká našej sociálnej siete.
Ivica Ruttkayová
