Recenzia
27.06.2012

Moji majstri – Svedectvá Ladislava Ťažkého a nás ostatných - Dvakrát Ladislav Ťažký

Moji majstri
(Zost. Peter Rašla)
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2011

Svedectvá Ladislava Ťažkého a nás ostatných
(Zost. Jozef Leikert)
Kulturologická spoločnosť Nitra 2011

Tkmer súbežne vyšli dve publikácie, ktoré spája meno spisovateľa Ladislava Ťažkého (1924–2011). Prvá Moji majstri vznikala ešte počas spisovateľovho života a jej cieľom bolo zhromaždiť Ťažkého politologické, publicistické texty či literárnovedné práce, ktoré by dokreslili jeho profil, a tak doplnili Ťažkého umeleckú tvorbu o tento aspekt. Editor zhromaždil viaceré Ťažkého recenzie či úvodné slová na „krstoch“ kníh alebo na vernisážach obrazov jeho priateľov výtvarníkov. Kniha obsahuje dialógy, portréty priateľov spisovateľov, úvody do kníh iných autorov či analýzy niektorej aktuálnej udalosti. V textoch prevláda Ťažkého nadhľad nad vecami, no nechýba v nich ani emocionálny prístup podopretý životnou skúsenosťou a múdrosťou. Editor vložil do knihy aj tri neznáme Ťažkého poviedky, rozhovor Ľuboša Juríka so spisovateľom a blahoželanie Jána Ch. kardinála Korca spisovateľovi pri udeľovaní akademického titulu Doctor honoris causa na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Úvod a záver knihy tvoria štúdie nedávno zosnulého prof. Andreja Červeňáka, ktorý hodnotí tematický i filozofický prínos diela Ladislava Ťažkého do literatúry. Konštatuje, že „Ladislav Ťažký vydoloval zo svojej životnej odysey… skvosty pragmatické i etické, duchovné i filozofické… a vytvára svojrázny prúd v mnohozvučnom orchestri slovenskej literárnej publicistiky a esejistiky.

Druhá kniha Svedectvá Ladislava Ťažkého a nás ostatných je pendantom prvej. Kým v prvej knihe Ladislav Ťažký písal o  svojich priateľoch, v druhej, ktorej autorom je kolektív, sa vymenilo garde. Príbuzní, priatelia a známi Ladislava Ťažkého rozprávajú o ňom. Priznávajú sa, ako na nich zapôsobila spisovateľova tvorba, iní si zasa spomínajú na osobné stretnutia s ním. Tak ako spisovateľ bol priamy a úprimný voči iným, príspevky hovoriace o ňom sú tak isto úprimné, fundované, vecné i emotívne. Niektorí autori zdôrazňujú Ťažkého národné cítenie, iní zasa spomínajú jeho pôvod, ktorý ho postavil na ľavú stranu spoločenského spektra. Všetci sa však zhodujú na jeho čestnom charaktere, priamočiarosti a zodpovednosti za svoje činy „pred rodinou, obcou, dedinou, pred národom.“ Človeka a spisovateľa Ladislava Ťažkého výstižne charakterizujú slová Jozefa Leikerta, zostavovateľa publikácie: „Vážil som si ho… lebo aj keď prežil všeličo, prešiel zložitými umeleckými a ľudskými cestami, nikdy nepoľavil zo svojho presvedčenia.“ Aj keď Jozef Leikert vraví, že táto kolektívna spomienková kniha sa nerodila ľahko, predsa sa ukázalo, že výsledok stál za námahu.