Vyhľadávanie
Z neľahkého obdobia 50. rokov minulého storočia čerpá aj kniha Silvestra Krčméryho Pravdou proti moci (Artis Omnis 2014). Priznám sa, že som ju začal čítať odzadu, presnejšie od prílohy Súdne dokumenty. Bol som zvedavý, za aký zločin dostal MUDr. Silvester Krčméry (1924 – 2013) v roku 1954 trest štrnásťročného väzenia. Dozvedel som sa, že „doličné veci“, za ktoré mu prišili vlastizradu, boli: vianočné posolstvo pápeža Pia XII. a pápežské encykliky. To usvedčilo „menovaného z trestného činu protištátneho združovania proti republike“. V obžalobe sa konštatovalo, že obvinený od roku 1945 až do svojho zatknutia v Bratislave, v Prahe, v Košiciach a inde „zakladal v intenciách vatikánskej Katolíckej akcie protištátne krúžky Rodina, ich činnosť usmerňoval podľa pokynov vatikánskych agentov...“ Obvinený Krčméry sa vyjadril, že krúžky v rámci Katolíckej akcie zakladal, že v nich pracoval, nešlo však o krúžky, ktoré by boli namierené proti republike, ale o krúžky náboženské. Samozrejme, akékoľvek argumenty súd v Trenčíne prehliadal. Aj preto obvinený uviedol, že odmieta pri výsluchoch odpovedať na vyšetrovateľove otázky a podpisovať zápisnice, pretože nejde o zistenie pravdy, ale o čosi inšie...
Až po tejto „exkurzii“ k dokumentom som sa vrátil na začiatok knihy, kde som sa dozvedel, čo sa za strohým administratívnym štýlom skrýva. Dokumenty v spomienkovom texte dostali tvár každodennej reality, ktorú Silvester Krčméry štrnásť rokov prežíval za múrmi väzníc v Bratislave, Košiciach, Prahe-Ruzyni a inde. Autor citlivo a otvorene opisuje všetko, čo musel v prítmí ciel prežiť. Opisuje charaktery spoluväzňov, všímal si postavy a konanie vyšetrovateľov, pokúšajúcich sa z neho vymámiť priznanie či zistiť údaje o „spoluvinníkoch“. Spomínal si na ich metódu biča i medu a na náhle premeny, keď sa z vlka stal baránok: „Ešte som nepoznal jeho systém. Najprv odobral stravu, aby väzeň zoslabol. Na druhý deň nasledovalo bitie, kopanie do kolena, holene a státie. Neskôr sa medzi väzňami označovalo termínom socha. Strážny ho vo dne v noci spestroval tým, že ma nútil stáť na jednej nohe. Keď som si prešliapol, zase nastali nejaké zúrivosti.“ Tieto metódy mali väzňa zlomiť, prinútiť ho vypovedať to, čo vyšetrovatelia chceli. Boli to rozličné spôsoby vymývania mozgu, ktorým Silvester Krčméry aj počas mnohých kríz nepodľahol, lebo podľa svojich slov získal silu v modlitbe a vo viere v Boha. Každodenná modlitba (aj s pomocou ruženca vytvoreného z chleba) bola studňou, z ktorej čerpal vytrvalosť odolávať psychickému a fyzickému tlaku vyšetrovateľov.
Text knihy je oveľa pôsobivejší a zaujímavejší, ako môže poskytnúť krátka recenzia. Je však dôležitým svedectvom o nezákonných procesoch v päťdesiatych rokoch minulého storočia u nás, keď sa nové zriadenie snažilo všetkými možnými spôsobmi zbaviť sa tzv. nepriateľov štátu – ktorí boli mnohokrát „vyrobení“ umelo.
