Vyhľadávanie
Levoča, Modrý Peter 2008
Ilustrácie Renáta Milčáková
Jeden jarný deň sa vypravia zo železničnej stanice na podivuhodnú cestu starenka strieborná Zuzanka a starčekovia Albert a Florián. Nikdy predtým sa nestretli. Ich cesta je náhodná a jej cieľom železničná stanica Prekvapenie. Cestou riešia úlohy a situácie, s ktorými sa stretávajú. Tak sa postupne lepšie spoznávajú. Pre čitateľa je vnútorná harmónia tejto skupiny skutočným zážitkom. Zo všedno-nevšedných okolností zosnoval Ján Milčák zvláštny príbeh. Jeho osobitosť zrejme vykoľají detského adresáta z bežných čitateľských skúseností. Tento text si totiž vyžaduje vnímavého prijímateľa, ktorý sa pri čítaní, podobne ako hrdinovia príbehu, spontánne poddá behu okolností bez predsudkov a vlastných nárokov na rozprávku a nechá sa odviesť do sľúbeného Prekvapenia. Deťom bude pravdepodobne blízky jazyk, úsporný na detaily i vysvetľovania. Podobá sa detskej reči. Aj v tom napokon spočíva jednoduchosť a zároveň i komplikovanosť textu. Čitateľa neraz prekvapí nečakaná nadväznosť situácií i reakcií postáv. Za vysvetlením, významom sa musí ponoriť hlbšie. Musí si klásť základné otázky – prečo? ako? – a hľadať vnútorné súvislosti. Otázky kladie čitateľovi aj autor: „Čo všetko potrebuje cestujúci na cestu?“ Pritom mu nejde o praktický, vecný ale najmä o filozofický kontext. Odpoveď na takú závažnú otázku si človek, a to len čiastočne, formuluje v priebehu „cesty“ alebo na jej konci. Reakcie postáv sú dôležitým signálom pre spoznávanie ich charakteru. Je to jediný spôsob, ako si v tejto rozprávke čitateľ vytvára predstavu o hrdinoch príbehu. Priamu charakterizáciu používa autor totiž výnimočne. Pôvabne a s psychologickou presnosťou Milčák vykreslil svet starých ľudí. V ich dialógoch zaznieva múdrosť, prežité skúsenosti. Vedia však prekvapiť detskou hravosťou, ba i typicky stareckou zmätenosťou, dezorientáciou a niekedy i podráždenosťou, ak ich nejaká okolnosť príliš zaskočí. Pôsobia ako príjemné, pozitívne postavičky. Ich kladný charakter sa neprejavuje v tom, že by dokázali hrdinsky dokonale zvládnuť každú výzvu a prekážku. Robia chyby, tápu, chvíľami sú i bezmocní. Krása ich osobnosti je vo vyváženom charaktere, z ktorého vyžaruje úcta k životu, úcta k tvorstvu, láska a bezpečie. Tieto kvality sa prejavia pri láskavej a trpezlivej komunikácii s prísnou a netrpezlivou sprievodkyňou opičkou, a najmä pri dojímavo obetavej starostlivosti o tajomné vajíčko, ktoré sa neznámym spôsobom dostalo do kupé. Z vajíčka sa nakoniec vyliahne káčatko. A práve vtedy sa naši cestovatelia dostávajú do cieľa – do stanice Prekvapenie. Ich ochota nasadiť sa pre experiment a životné dobrodružstvo sa vyplatila. Nový život, malé káčatko, ich prenesie nielen do spomienok na mladosť, ale naladí ich na nové dobrodružstvo. Kvôli malému drobcovi sú totiž schopní zabudnúť na svoje starčekovské obmedzenia, odvážne sa vrhnú rybníka, aby naučili kačiatko plávať. Je to navonok bláznivý a nezmyslený nápad. Čitateľ však tuší, že vodný kúpeľ bol azda z nebeských výšin dopredu pripraveným zážitkom celej výpravy. Dieťa si pri dešifrovaní textu rozprávky bude počínať najmä intuitívne. To je napokon bežný spôsob, akým sa môže zhostiť rozprávok s filozofickým a symbolickým podtextom. Pre jeho čitateľský i osobnostný vývoj sú však dôležité. Milčákova rozprávka ho vedie k láske a k úcte k životu. Dáva mu nahliadnuť do láskavého sveta starčekov a stareniek. Učí ho slobode spontánne a odvážne nastúpiť na vlak a tešiť sa na Prekvapenie.
Timotea Vráblová
