Vyhľadávanie
Levoča, Modrý Peter 2011
Najnovšia kniha pre deti od významného slovenského rozprávkara (1935) zaujme príjemcu niekoľkonásobne. Hlavná postava – druháčka Katarínka – sa pohybuje najmä v prírodnom prostredí, ktoré vníma cestou do a zo školy. Stromy i kvety, zvieratá sú jej rozprávajúcimi partnermi; ožívajú veci, lebo Katarínka po tom túži. V knihe autor pracuje s personifikáciou, a tak prasiatka, mačky, ryby, pes, vrana i zajac, sýkorky, netopiere, žaby i kavka a, samozrejme, papagáj rozprávajú. Ľudských bytostí – postáv – je v knihe minimum.
Milčák s mierou a vhodne používa pojmoslovie, pre deti zrozumiteľnú terminológiu z oblasti fauny a flóry. Zákonitosti prírody ozvláštnil fantazijnými príbehovými motívmi, a tak nenásilnou formou poskytuje literárnej Katarínke a jej mimoliterárnym rovesníkom poučenie: „Vtáčik mal krídla a chvost belasé, chrbát zelený, bruško žlté, oči tmavohnedé, nohy sivomodré a zobák čierny. A na krídlach mal biely pásik.“ Takto je charakterizovaná sýkorka. Ak by sme však v týchto dvanástich rozprávkach hľadali didaktickosť, posolstvo rôzneho druhu, tak ono je prítomné kdesi za textom – rozprávky sú totiž dvojplánové. Človek má z nich výborný dojem, ocitne sa mimo „hluku“ súčasnej doby. Ten rozmer ticha a hĺbky autor stvárnil nenásilne, nenápadne, ale pritom dôrazne. Čas v jeho rozprávkach plynie príjemne, ticho, pokojne. Ján Milčák totiž vytvoril preňho síce typickú, ale v súčasnosti menej sa vyskytujúcu rozprávku, pripomínajúcu svojím ladením rozprávky Andersenove. Jemnosť vyjadrovania, priehľadnosť a čistotu podporujú nie ťažké, ale veľmi dobré metafory: na uhlíkoch tancovali plamienky; stromy sa usilovne preobliekajú; dom mal biely klobúk... Autor použil miestami jemný humor, snové a fantazijné prvky, ktoré sa prispôsobujú detskému príjemcovi napríklad aj využitím typických rozprávkových bytostí, akými sú vodník, snehová kráľovná či škriatkovia alebo rozprávajúci snehuliaci. S ohľadom na vekovo útleho čitateľa sú rozprávky relatívne krátke. Podľa poradia východiska a jadra výpovedí, ale aj podľa hlavnej postavy Katarínky sa dá usúdiť, že kniha nájde svojich čitateľov najmä medzi školákmi, ktorí už vedia dobre čítať a majú istú skúsenosť s umeleckým textom. Pravda, pre krásu prostredia a atmosféry a pre druhý plán budú mať z knihy výborný dojem i deti staršie a dospelý čitateľ. V textoch sú nepriamo stvárnené ľudské pocity a ťažkosti, osobitne osamelosť, ktorú má vyvážiť partnerstvo.
Trinásta komnata má v klasických rozprávkach rôznorodý obsah, J. Milčák jej dal symbolickú hodnotu – poznanie vychádzajúce zo skúsenosti človeka i z literatúry. Katarínka si z trinástej komnaty, plnej kníh, vezme jednu, kde je napísané: Ak sa chceš priblížiť k slnku, dotkni sa oblohy.
Príťažlivosť Trinástej komnaty vytvárajú aj príjemné ilustrácie Renáty Milčákovej, ktorej zásluhou sa roku 2009 kniha talianskych rozprávok Sedem rokov nemá dostala do kolekcie Najkrajšie knihy Slovenska 2009 a Rozprávkový vláčik Jána Milčáka získal cenu Biely havran 2010 za text i výtvarnú prácu.
