Recenzia
Petra Blšťáková
30.06.2014

Pocit úľavy - Ján Milčák

Ján Milčák je slovenskému čitateľovi známy najmä ako autor literatúry pre deti. Jeho útla zbierka poviedok Pocit úľavyotvára takmer fantazijný svet, no v temnejších farbách určených dospelým.

Kniha pozostáva z piatich poviedok s témou života a smrti: Porcelánová bábika, Dom v parku, Ryšavé dievča, Pocit úľavya Klietka. Všetky spája podobná symbolika a opakujúce sa motívy modrej farby, raja, jabĺk či kvetov a vtákov a umelecké pozadie väčšiny postáv (spisovateľ, maliarka, fotograf). Na pomerne malom priestore každej z poviedok autor rozohráva živé partie s postavami plnými ťaživých myšlienok na smrť, vinu či neschopnosť nájsť akési unikajúce naplnenie. Najrozsiahlejšou je Dom v parku: zachytáva postavu maliarky pripútanej na vozíček, okolo ktorej plynú ročné obdobia. Tie je síce schopná zachytiť do najlepšieho obrazu, aký kedy vytvorila, no život okolo nej prechádza cyklom ročných období bez toho, aby vedela doň zasiahnuť inak ako zatrpknutosťou, brzdená pocitom viny za priateľkinu smrť. Smrť naberá najkonkrétnejšiu podobu v poviedke Ryšavé dievča – to navštevuje ľudí snažiacich sa privlastniť si krásu a slobodu. Prítomná je však latentne aj v texte Pocit úľavy, ktorý je prelínaním sna vyslúžilého ohýbača železa so zdaniami z filmov Ingmara Bergmana (Fanny a Alexander, Siedma pečať). Posledná, Klietka, je vykreslením očakávania smrti v starobe, ktorá manželský pár cez slabosť a nevôľu lapila medzi štyri steny domu a donútila vzájomne si ubližovať.

Jazyk poviedok Jána Milčáka je plný symboliky a snového prelínania reality s predstavami, túžbami. Dialógy často pripomínajú filmový scenár a narúšajú koherenciu textu, ktorý postavy podáva fragmentárne – čitateľ má dovolené nazrieť len do určitého momentu a času ich existencie. Napriek tomu sú mnohé opisované situácie a duševné stavy isto univerzálne a ľahko si v nich rozjímajúci čitateľ nájde stotožnenie. Napriek vykresľovaniu ženských postáv ako múz a priam fantazijných bytostí je väčšina poviedok dominantne maskulínna – fokalizácia prebieha cez mužské postavy a ich vnútorný svet. Človek je zachytávaný cez vonkajšie objekty a vysoká poetickosť jazyka spôsobuje, že sa pred nami odohrávajú pôsobivé duševné stavy a momentky života vhodné pre tiché nedeľné chvíle strávené s knihou.