Všetko, čo ku mne patrí - Anna Funder

Preklad Jana Juráňová
Vydavateľstvo Slovart 2013

Ruth Beckerová, chradnúca žena plná duševných tráum, sa v zápiskoch vracia späť do mladosti, aby vykreslila mozaiku fašistického Nemecka. Chronologický príbeh sledujeme pohľadom dievčaťa z majetnej židovskej rodiny, ktoré viac ako zábavky zaujíma sociálno-demokratická strana. Tá vzniká v Nemecku ako reakcia na zdrvujúci dopad prvej svetovej vojny a v krajine ju vedie hŕstka naivných nadšencov – medzi nimi dominuje Ruthina sesternica Dora a dramatik Ernst Toller – neistý, a predsa ambiciózny, vodcovský a pritom skľúčený, otvára v Nemecku prvú komunistickú vlnu odporu, ktorá chce povojnovej krajine zabezpečiť rovnosť šancí, vzdelanie a volebné právo pre všetkých. Malá revolúcia ho uvedie do väzby a za jeho oslobodenie sa okrem miestnej umeleckej inteligencie zasadzujú práve mladá študentka Dora a Ruth. Ale v Nemecku prichádza k moci Hitlerova strana a nastupujúci radikalizmus má za cieľ obmedziť akékoľvek možnosti odboja.

Kniha Všetko, čo ku mne patrí otvára tragickúkapitolu európskych dejín. Z fiktívnych spovedí Tollera a Ruth (založených na pravdivých udalostiach) si čitateľ skladá obraz atmosféry rodiacej sa druhej svetovej vojny a Hitlerovej štvavej politiky. Skupina okolo Tollera a Dory je v prvej polovici 30. rokov nútená emigrovať do Londýna, kde v ponižujúcich pomeroch s veľkou opatrnosťou diskutuje o možnostiach, ako obyvateľstvo starého kont i n e n t u upovedomiť o zbrojení a krvilačných aktivitách ríše. Navzdory masovým vraždám novinárov a antifašisticky orientovaných aktivistov, ktorí nemali toľko šťastia ako Dora, Toller, Ruth či jej manžel Hans, hŕstka nezlomných emigrantov naďalej hľadá spôsoby, ako možno varovať svet. Ale Británia trpí umelým spánkom a rešpektujúc čoraz bizarnejšie pravidlá Nemecka ticho akceptuje početné politické čistky. Tie už prekročili hranice fašistickej krajiny, a tak poslední „mohykáni“ len rezignovane pozorujú, ako miznú ich priatelia a z tých posledných sa stávajú špióni.

Spisovateľka Anna Funder buduje štruktúru románu na kontraste politického hyenizmu a individuálnej viery v pravdu. Na pozadí malej zákopovej vojny emigrantov v Londýne s nemeckými špiónmi stavia do popredia vyššiu politickú hru, ktorá ako následok „zatvárania očí“ takmer bleskovo prerástla v jednu z najväčších tragédií ľudstva. Dôležitým prvkom románu je nepochybne aj prerod morálky a správania sa samotných postáv. Bičovaní neustálym nátlakom, strachom a vôľou žiť sa z nich stávajú buď archetypy hrdinov, alebo antihrdinov. Kniha zaslúžene získala Cenu Milesa Franklina za najlepší austrálsky román v roku 2012 a vďaka citlivému a detailnému prekladu Jany Juráňovej môžu jej literárne majstrovstvo precítiť aj slovenskí čitatelia.