Hold Katalánsku - George Orwell

Britského spisovateľa a novinára Georgea Orwella (1903 – 1950) poznáme predovšetkým ako autora  antiutopického románu 1984 a  politickej satiry Zvieracia farma, v  ktorých sa prejavil ako vynikajúci pozorovateľ spoločnosti. Okrem toho má však na konte aj niekoľko autobiograficky ladených diel, literárne spracoval svoje zážitky z  policajnej služby v  Barme, zo života v  Paríži i  Londýne aj zo španielskej občianskej vojny (1936 – 1939), na ktorej sa zúčastnil ako dobrovoľník. Knihu Hold Katalánsku (OZ Hronka 2014), ktorá vychádza po prvýkrát v slovenskom preklade Mikuláša Šoóša, napísal krátko po návrate zo Španielska, v roku 1938, jedným dychom a v takmer horúčkovitej vášni.

Ako ľavicový intelektuál bol Orwell fascinovaný myšlienkou beztriednej spoločnosti, sympatizoval s ideou zmazávania rozdielov medzi ľuďmi. Za touto inklináciou isto možno nájsť spojenie s  jeho vlastným dlhoročným finančným strádaním, avšak nebolo by spravodlivé považovať to za jediný dôvod. Publicisticky ladené memoáre odkrývajú mnoho z  jeho vnútorného prežívania a predstavujú ho ako praktického, čestného a  logicky uvažujúceho muža činu. Pre čitateľa nie je spočiatku ľahké zorientovať sa v  štruktúre milícií španielskej občianskej vojny. Zložitú atmosféru v krajine formovali viaceré znepriatelené tábory – anarchistický odborový zväz CNT a kontrarevoluční komunisti PSUC, ktorí pod silnejúcou Stalinovou manipuláciou čoraz viac preberajú moc v krajine. Orwell je od začiatku súčasťou trockistickej frakcie robotnícko-roľníckeho bloku POUM, ktorá považuje za svoju morálnu povinnosť boj proti diktatúre Francisca Franca a zároveň i rozrastajúcemu sa fašizmu. Orwell s  POUM prichádza na aragónsky front, kde vládne chaos. Nepripravení chlapci, ktorých vzhľadom na ich adolescentný vek len ťažko možno nazvať vojakmi, sa zmietajú v  problémoch. Nedostatočný výcvik, absolútna núdza o  zbrane, jedlo, tabak, drevo na kúrenie, sviečky. Zákopovú vojnu podáva Orwell ako pomalé, zdĺhavé, o silu pripravujúce čakanie na skutočný boj. Po istom čase strávenom na fronte sa vracia do Barcelony, aby zistil, akou prekvapivou zmenou mesto a  jeho obyvatelia prešli. Stalinistická propaganda, prekrúcanie faktov, väznenie, mučenie a degradácia antikomunistických síl prepuká v  plnej zbroji. Keď je spisovateľ ťažko zranený, musí sa počas zotavovania skrývať, keďže boľševický teror už nie je možné zastaviť a jeho pazúry škriabu všetkých politických odporcov. Reflexiu španielskej krvavej smršte píše Orwell už z bezpečia Londýna.

Kniha Hold Katalánsku je viac ako „len“ osobnou skúsenosťou z jednej vojny. Autorove reflexie je možné aplikovať na celú spoločnosť a záverečný apelatívny odkaz, že akýkoľvek totalitarizmus je špinavou manipuláciou so zdravým ľudským rozumom a že jedinec sotva môže byť antifašistom a zároveň komunistom, osloví každého kriticky mysliaceho človeka. Zvlášť mrazivo vyznieva Orwellova obava o Európu na začiatku druhej svetovej vojny. Kniha však nie je ani napriek desivým skúsenostiam temná a sympatie voči španielskemu národu zotrvali v autorovom vedomí aj po návrate: „Mám na Španielsko veľmi veľa zlých spomienok, ale zostalo mi len veľmi málo zlých spomienok na Španielov. Nepochybne majú v sebe akúsi veľkodušnosť a šľachetnosť, aká vari do dvadsiateho storočia ani nepatrí. Iba málo Španielov má v  sebe sklon k  tej prekliatej výkonnosti a  cieľavedomosti, akú vyžaduje mechanizmus totalitného štátu.