Vyhľadávanie
Matica slovenská 2013
„Kniha vyšla v kultivovanej slovenčine a, čo je v súčasnosti priam neuveriteľné, bez pravopisných chýb.“
Rovnako, ako sa kedysi viac i menej vehementne presadzovalo, teraz sa už pár desaťročí takzvane nenosí. Slovanstvo. A prihlásiť sa nebodaj k sympatiám voči nemu znamená takmer zaručené znemožnenie. Prinajmenšom spoločenské. Pravda, v posledných týždňoch s výnimkou vyjadrovania príchylnosti k Ukrajine; presnejšie k tej jej časti, ktorá sa usiluje zo spojenia so slovanstvom (východným) za každú cenu vymaniť. Spracovať a vydať v tomto ovzduší Rozprávky spod slovanskej lipy v prerozprávaní Petra Vrlíka a Petra Mišáka, ako to urobila Matica slovenská, predpokladá istú dávku odvahy. Tí, ktorí po tejto knihe siahnu, však nijakú výnimočnú odvahu nepotrebujú. Nečaká ich znemožnenie, ale tridsaťštyri rozprávok typických pre štrnásť štátov, v ktorých v súčasnosti žijú západní, východní a južní Slovania. Okrem toho ich kniha obohatí aj o trochu stručných faktov. O Slovanoch všeobecne, i o jednotlivých ich vetvách, o histórii aj súčasnosti slovanstva, o slovanských rozprávkach, o tom, kedy a prečo začali západní Slovania (teda aj Slováci) uctievať popri dube aj lipu, čo je to borsučí loj, dieža, selo či soboľ, kto je v rozprávkach Hans, Marzenka alebo Zefyrek, ale napríklad aj to, z akých prameňov Petrovia Vrlík a Mišák čerpali, keď vyberali a prerozprávali rozprávky charakteristické pre krajiny, ktoré v knihe reprezentujú. V Rozprávkach spod slovanskej lipy, ktoré sa zaraďujú k ďalším rozprávkovým a povesťovým titulom Matice slovenskej, je nielen to, čo v knihách posledných dvadsiatich rokov chýba, teda vysvetlivky (ak sú potrebné), vysvetľujúca faktografia (až na absenciu objasnenia, prečo treba pojem moslim v spojitosti s Bosnou a Hercegovinou a Čiernou Horou uvádzať s veľkým M), presná tiráž (žiaľ, chýbajú údaje o náklade), použitá literatúra. Kniha vyšla v kultivovanej slovenčine a, čo je v súčasnosti priam neuveriteľné, bez pravopisných chýb. A v tomto kontexte nie je podstatné, či je to vklad autorov alebo redaktorky knihy J. Schwandnerovej; dôležité je, že Rozprávky spod slovanskej lipy nie sú nijaký nepodarok, ale nielen z obsahového, ale aj z formálneho hľadiska text stojaci za prečítanie. A v spojení s ilustráciami tretieho Petra: Uchnára, držiteľa Zlatého jablka z Bienále ilustrácií Bratislava 1999, ale napríklad aj ocenenia Najkrajšia kniha Slovenska 1998, 2003 či 2010 a mnohých ďalších významných medzinárodných aj domácich cien a pôct, stojí v spojení s vkusnou grafickou úpravou Igora Štrbíka aj za pozeranie. Veď aktuálne patrí do kolekcie Najkrajších kníh Slovenska za rok 2013.
