Vyhľadávanie
Medzi sebou a zvyškom sveta
Zuzana Greta Belková: Mechanický gramofón
Levice, Koloman K. Bagala (L. C. A. Publishers Group) 2005
Debut Zuzany Belkovej nebol až taký neočakávaný, je predsa dvojnásobnou finalistkou literárnej súťaže Poviedka, krátke texty uverejňovala v internetovom magazíne Amnezia.sk a časopise Dotyky. Mechanický gramofón ponúka veľmi vyspelé texty a pasáže, ktoré hneď pri prvom čítaní zaujmú, sú originálne a majú čo povedať. Ale ako to býva, istá rozprávačská nevyhranenosť je koniec koncov akousi povinnosťou takýchto knižiek. Tým ju, samozrejme, nezhadzujem. Táto nevyrovnanosť je presne to, čo debut potrebuje, tým provokuje, je svojským spôsobom nekonzistentný a má teda pred sebou veľa možností na pokračovanie...
Mechanický gramofón vytvára svoj vlastný svet, vie prebrázdiť obyčajné veci a bežné úvahy, rozrýva ich, a tak vyraďuje z normálnosti. Z normálnosti aj preto, že hrdinovia jednotlivých poviedok sami normálni nie sú. Kdesi som ako charakteristiku tejto knižky čítal – sviežo a hravo načrtáva mentalitu a zvyky dnešnej mládeže. Dúfam, že nie. Priznávam, pri čítaní som mal pocit, že sa zúčastňujem na vytváraní príbehu, že dej ma vťahuje, ale stotožnenie s mentalitou a zvykmi „Belkovej“ mládeže by ma teda nenapĺňalo pocitom originálnej výlučnosti. Chlapec, čo pociťuje neustálu nadradenosť v zmysle jedinečnosti svojho tela, egoista s naviazaním na vlastnú mamu; muž s fóbiou voči baktériám, ktorý odmieta kvôli tomu chodiť na verejné „podotýkané“ miesta, ako sú napríklad kúpaliská; neúnavný rozprávač, ktorý všade bol a všetko videl, no pri jeho príbehoch ostatní zaspávajú; muž, čo spáva v čapici, aby mu nevypadávali vlasy...
Možno teda povedať, že tento svet zaujme, no žeby charakterizoval dnešnú mládež? Neviem, neviem... Tieto postavy akoby nemali vypestovaný zmysel pre odtiene, akoby milovali lyrický rozpor iba medzi svetlom a tieňom, teda medzi sebou a zvyškom sveta. V tomto uvažovaní sú nonkonformistický profesionáli. Lenže zabúdajú, že človek sa sebarealizuje prostredníctvom konania a vzťahov s inými ľuďmi.
A je dobré, že kniha je o nich. Provokuje, núti hnevať sa na nich, kritizovať, vytvára teda dialóg, čo je vlastne komunikácia, a tá je predsa základom dobrej literatúry.
Možno trochu alibisticky obchádzam už spomínané nevydarené pasáže, no mal som pocit, že iba plasticky dotvárajú autora a sú len akýmsi prirodzeným pošmyknutím sa na ceste, kde týchto prešľapov bude čoraz menej.
Radoslav Tomáš
