Vyhľadávanie
O strachu zo smrti a iných dôležitých veciach
Miloš Zvrškovec: Tieň na úteku, Žilina, Artis Omnis 2008
Stretnutie s anjelom smrti; rozhovor dvoch priateliek o veciach najintímnejších; dva monológy rozpadnutého vzťahu; pocity človeka, ktorý sa dozvedel, že je smrteľne chorý; uštipnutie smrteľne jedovatým pavúkom; milovanie so ženou a dcérou po odstupe rokov; dievča, ktorému budú odťaté nohy kvôli vierohodnosti obrazu; príbeh prenasledovaného a zabitého; tajomstvo obrazu; samovražda ako téma poviedky. Jedenásť próz knižného debutu.
Autor má 28 rokov, je členom literárneho klubu Silans pri Regionálnom kultúrnom stredisku v Žiline. Publikoval v zborníkoch Brak a Brak sa vracia. V zbierke Tieň na úteku si ozrejmuje nosnosť žánru poviedky - od anekdoty korenenej čiernym humorom (Pavúčik) cez pokus o sociálno-psychologickú črtu (Smutný večer) či psychologický portrét (Nepriechodné vákuum), klasický príbeh s pointou (Sandra a tá druhá, Stopárka, Maliarova múza), príbeh o písaní, postmoderne narúšajúci hranice reality a fikcie (Manifest samovrahov tretieho tisícročia) až po mysteriózne ladené texty (Aplauz silnejší ako boh, Tieň na úteku, Obchodník so samotou, Je len jedno miesto). Zvrškovec dokáže navodiť atmosféru opisom či úsečným dialógom, nie vždy sa mu však podarí udržať tempo. Nejasné konce mysteriózne ladených poviedok maskujú kompozičnú rozpačitosť len čiastočne. V príbehoch s pointou autor pred metódou stupňovania napätia uprednostňuje atmosféru očakávania s odďaľovaním konca. Použité detaily svedčia o autorovej vnímavosti a schopnosti drobnokresby, vo vzťahu k záveru však nie sú zďaleka všetky použité funkčne. Zvrškovec je, našťastie, autor s nápadmi; dostatočne trpezlivého čitateľa na konci čaká ľahké zamrazenie z nepriznanej lesbickej lásky (Sandra a tá druhá) či hrôza zo zhrdzavenej mačety na povale, ktorú maliar plánuje použiť na úpravu modelu (Maliarova múza). Nastane správny pocit okamžitého dotyku, náznak sa prejaví naplno – a predsa nevypovie všetko.
Vo svete Zvrškovcových próz prevláda prítmie alebo umelé osvetlenie; realita logických motivácií sa rozplýva do nejasného konca alebo sa prevracia v pointe ako absurdita či náhoda. Príbehy vyžarujú smútok neuskutočnených možností a strach z krutosti. Tajomstvo ani pointa nepotešia, ak je cenou za ne premárnený vzťah (Stopárka) či život (Manifest samovrahov tretieho tisícročia, Maliarova múza, Pavúčik). Autor tematizuje zodpovednosť tvorcu za postavu. Prekračovanie hraníc pre neho neznamená postmodernú hru, vzdáva sa odstupu. Nehanbí sa za city. Prejavuje nostalgiu, ľútosť, nehu, prekvapenie, záujem, obavu v škále jemného odstupňovania. Odmieta dnes ešte stále obľúbenú masku cynika.
Nesporne myšlienkovo i emotívne podnetná polemika s odľudštenosťou „modelových“ próz modernej popkultúry i intelektuálnej literatúry by v ďalších autorových textoch mohla umocniť pôsobivosť zdokonalením kompozičnej techniky. Súperov najefektnejšie prekonáme použitím ich vlastných zbraní.
Miloš Ferko
