Takmer po storočí sa do našich kníhkupectiev vracia i titul ďalšieho maďarského spisovateľa Dezsöa Kosztolányiho (1885 – 1936) Sladká vrahyňa (Marenčin PT 2015, preklad Karol Wlachovský). Po dlhej ceste cez cenzúru, zabudnutie, následné zaradenie Kosztolányiho do výučby literatúry sme sa dostali až k postupnému a stále aktuálnemu znovuobjavovaniu úspešného autora pre širokú verejnosť.
Dej románu je situovaný do obdobia pádu komúny a následnej konsolidácie povojnových rokov v potrianonskom Maďarsku. Spoločnosť sa vracia k starým zvykom, svojmu triednemu systému. Postupne sa rozbieha aj život v zanedbanom dome na Attilovej ulici v Kristíninom meste, čo je súčasný prvý a dvanásty obvod Budapešti. Manželia Vizyovci sa zbavujú svojho priemerného postavenia a vracajú sa na vychytené miesta medzi mestskú elitu. S tým súvisí aj hľadanie spoľahlivej slúžky. Pani Vizyová, neurotická a zničená žena, nikdy so žiadnou slúžkou nebola spokojná. Anna Édešová sa jej však zdala ako zjavenie: tiché, skromné stvorenie, ktoré nekradne, neujedá viac, než by malo, a pracuje celý deň dokonale neviditeľné.
Je zrejmé, kto bude v príbehu vrahom, avšak stále nie je viditeľný hlavný motív. Povaha slúžky naznačuje, že ide o poslušné a poddajné dievča bez názoru a motivácie, neschopné konať náhlivo a ani špekulatívne. Každý má však čo skrývať, niečo stratil a v niečo dúfa. Len Anna akoby bola zmierená so všetkým, čo si ju nájde. Dokonca aj s Jančim, synovcom Vizyovcov, nedozretým mladým mužom, pre ktorého je zábava nadovšetko. Tou sa na krátku nežnú chvíľu stane aj Anna… Onedlho sa však o Annu začne zaujímať starší muž, vdovec, ale na neustále naliehanie pani Vizyovej Anna nápadníka odmieta a zostáva pracovať v dome, aby, takpovediac, naplnila svoj údel. Ku koncu roka rodina usporadúva oslavu pri príležitosti povýšenia Kornela Vizyho na zastupujúceho štátneho tajomníka. A v ten večer, keď sa spoločnosť rozíde, Anna sa pohne z kuchyne a bezmyšlienkovito, akoby pod vplyvom niekoho ďalšieho, svojich pánov jedného po druhom zabije… Čitateľ je spolu s rozprávačom len nestranným pozorovateľom hľadajúcim odpovede na motívy jej činu a otázku, či človek môže byť tvorcom svojho vlastného životného údelu.
